Bez podpory nových zručností nebude možné kvalitne obsadzovať trh práce v Európe. Uviedol to v pondelok večer v Bruseli minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas) po zasadnutí Rady EÚ pre školstvo a mládež.
Minister pripomenul, že hlavnými témami rokovaní boli bezpečnosť a odolnosť systémov vzdelávania po pandémii covidu a pri rýchlom nástupe systémov umelej inteligencie, spolupráca a boj proti šíreniu dezinformácií s nevyhnutnosťou investovať do nových technológií.
Dodal, že predmetom diskusií bolo aj budovanie únie zručností, čo má podporiť konkurencieschopnosť v EÚ, uznávanie európskeho diplomu a mimoriadny bod, na požiadanie Švédska, bolo zhodnotenie vplyvu používanie smartfónov na školách a vo vzdelávaní.
Niektoré krajiny podľa jeho slov dokonca zvažujú možné obmedzenie pre mladých ľudí pri používaní sociálnych sietí v podobe väčšieho tlaku na prevádzkovateľov sietí, aby upravili určité algoritmy a vymazávali nenávistné obsahy.
Drucker potvrdil, že trh práce v EÚ je úzko spätý s podporou zručností, čo je prepojené so systémom vzdelávania. Upozornil, že Slovensko v tejto oblasti spustilo viacero reforiem.
„Aj na stredných školách sa zameriavame na zmenu obsahu. Trh sa mení veľmi rýchlo. Keď hovoríme o umelej inteligencii, ten vplyv na rôzne povolania je tak rýchly, že tomu nestíhame. To, čo sa teraz zmenilo za rok, predtým trvalo možno desať rokov,“ opísal situáciu.
Priznal, že je ťažko predpovedať, aký bude ďalší vývoj na trhu práce, ale reagovať je možné iba prostredníctvom vzdelávania.
„Keď hovoríme o zručnostiach, to sa nedá bez prepojenia s trhom práce, treba diskutovať so zamestnávateľmi, byť viac flexibilní v týchto potrebách. Musíme sa pozerať, kam vývoj smeruje, ale vnímať aj obavy spojené s umelou inteligenciou, aké sú riziká a aké treba prijímať bezpečnostné a etické štandardy,“ odkázal Drucker.
V tomto duchu spresnil, že je potreba sa zamerať najmä na prenositeľné zručnosti, aplikovateľné širšie, s čím súvisí aj potreba zaistiť celoživotné vzdelávanie a budovať potrebné zručnosti a návyky už v detstve a v raných štádiách vzdelávania s dôrazom na spoluprácu v rámci kolektívu a priaznivý emocionálny rozvoj.
Dodal, že to znamená najskôr pripraviť na to učiteľov, aby tí mohli v tomto duchu vzdelávať deti a zabezpečiť flexibilnejší systém školstva.
„Neznamená to, že umelá inteligencia nahradí vzdelávanie a deti sa nebudú učiť. Naopak, ide o to, aby to vzdelávanie bolo zaujímavejšie a čelilo výzvam, ktoré sú aktuálne ako nízka gramotnosť a aj to, že deti z chudobnejších rodín dosahujú horšie akademické výsledky,“ skonštatoval.
Drucker pri tejto príležitosti svojich rezortných kolegov z EÚ pozval na Globálne fórum o budúcnosti vzdelávania a zručností, ktoré Slovensko organizuje spolu s OECD a tiež na novembrový samit o umelej inteligencii v Bratislave.