Podiel miezd na hrubý domáci produkt (HDP) stúpol na Slovensku od roku 1995 takmer najviac v EÚ. V porovnaní s priemerom EÚ však krajina zaostáva o takmer sedem percentuálnych bodov (p. b.). Zisky firiem v rokoch 2021 až 2023 stúpli viac než mzdy. Vlani sa však situácia otočila a mzdy zamestnancov predbehli v raste zisky. Zhodnotila to analytička Inštitútu finančnej politiky (IFP) Monika Pécsyová.
„Výrazný pokles podielu miezd na HDP zaznamenali najmä odvetvia ako obchod, doprava, ale aj priemysel a stavebníctvo. Naopak minimálnu zmenu zaznamenali vysokokvalifikované služby ako informačné a komunikačné technológie (IKT) či financie. Dopyt po špecialistoch s vyšším vzdelaním rástol, kým v menej platených sektoroch sa pracovné miesta často zapĺňali zahraničnými pracovníkmi,“ uviedla Pécsyová.
Pred 30 rokmi bol podľa nej podiel ceny práce v pomere k HDP na Slovensku nižší ako 43 percent. Väčšina európskych ekonomík od roku 1995 zaznamenala zníženie podielu príjmov z práce voči HDP, keď podiel v odvetviach náročnejších na prácu ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a priemysel oproti službám klesal. Inflačná kríza dlhodobý trend zvyšujúceho sa podielu pre zamestnancov prerušila.
„Inflácia je vo všeobecnosti ťahaná dynamikou miezd. Tentoraz však došlo k šoku, keď inflácia stúpla v dôsledku vyšších cien energií a poľnohospodárskych komodít v zahraničí. Okrem toho, že celkový výkon ekonomiky zaostal za spotrebiteľskou infláciou, cenový šok absorbovali najmä zamestnanci, keď mzdové vyjednávania nestihli reagovať na stúpajúcu cenovú hladinu. Výsledkom bol rýchlejší rast ziskov oproti mzdám v období rokov 2021 až 2023,“ spresnila analytička.
Najvýraznejší pokles podielu miezd voči HDP bol v priemysle, stavebníctve a nízkokvalifikovaných službách. Miernu zmenu pocítili vyššie kvalifikované služby ako IKT, poisťovníctvo, finančníctvo, odborné, vedecké a technické činnosti. Tlak na digitalizáciu v týchto sektoroch si podľa analytičky žiada vysokokvalifikovaných ľudí s vyššími platmi. Klesajúci podiel miezd na HDP vo vybraných sektoroch slovenskej ekonomiky odráža viacero faktorov, a to napríklad, keď dochádza k zmene štruktúry ekonomiky.
„Priemysel u nás stratil v posledných piatich rokoch až 5,5 percenta svojich zamestnancov. V službách ako obchod, doprava, gastrosektor a hotelierstvo pracuje o necelé štyri percentá ľudí menej než v roku 2019. Na druhej strane aktuálny nedostatok pracovnej sily do značnej miery kompenzujú zahraniční pracovníci, ktorí majú spravidla nižšie mzdy než domáci. Desatina z nich je zamestnaná v službách a až dve tretiny zahraničných pracovníkov u nás pracuje na manuálnych pozíciách ako operátori strojov a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci,“ uzavrela Pécsyová.