Estónsko je pripravené vyslať svoje jednotky na Ukrajinu v rámci prípadnej mierovej misie po uzavretí prímeria, informoval o tom premiér Kristen Michal. Informujú o tom agentúra DPA a portál ERR News.
Vláda by bola v prípade uzavretia prímeria pripravená nasadiť jednu rotu pozemných síl spolu s inštruktormi a štábnymi dôstojníkmi. S „vyslaním by musel súhlasiť parlament.
„Bezpečnosť Ukrajiny je bezpečnosťou Európy,“ povedal Michal. „Nezávislá, suverénna Ukrajina patriaca do európskej rodiny je pre nás všetkých najlepšou strategickou zárukou proti imperializmu Moskvy. Musíme ukázať, že dobré myšlienky dokážeme uviesť do praxe,“ vyhlásil.
Estónsky premiér zdôraznil, že najlepším spôsobom bezpečnostných záruk pre Ukrajine je členstvo v NATO. „Ak si členstvo (Ukrajiny) v NATO vyžiada čas, odstrašenie a obranné opatrenia musia byť zabezpečené prostredníctvom spojeneckých síl umiestnených na Ukrajine,“ uviedol vo vyhlásení.
Rozhovory o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom vedú Británia a Francúzsko s približne 30 krajinami, ktoré tvoria takzvanú koalíciu ochotných.
Britský premiér Keir Starmer spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom tvrdia, že takáto skupina štátov je spolu s podporou USA potrebná na to, aby poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky a odradila Rusko od prípadného porušenia prímeria.
Koľko zúčastnených štátov by bolo ochotných vyslať aj svojich vojakov nie je známe. Myšlienku vyslať svoje jednotky už odmietlo Poľsko s argumentom, že hraničí s Rusko. Moskva nasadenie európskych síl na Ukrajine odmieta.