Súd v Kosove dnes vydal zatykač na srbského politika a podnikateľa Milana Radoičiča kvôli vojnovým zločinom z konca 90. rokov minulého storočia, píše agentúra AFP.
Spoločne s ním je za zločiny proti civilistom albánskeho pôvodu stíhaných jeho 19 spolupracovníkov. Vojna v rokoch 1998 až 1999, pri ktorej proti sebe stáli srbské sily a povstalci z radov kosovských Albáncov usilujúci sa o nezávislosť na Belehrade, si vyžiadala viac ako desaťtisíc obetí, väčšinou z radov etnických Albáncov.
Radoičič a jeho 19 údajných komplicov tvorili ozbrojenú skupinu, ktorá v máji 1999 v meste Gjakova (srbsky Djakovica) podľa zatykača "vyviedla násilím všetkých ľudí z ich domovov a 106 civilistov albánskej národnosti zastrelila". Telá zabitých sa potom objavili v masových hroboch v Srbsku.
Radoičiča však kosovské úrady stíhajú už od septembra 2023 kvôli incidentu, pri ktorom skupina desiatok ozbrojených Srbov zabila policajta albánskeho pôvodu pri kláštore Banjska na severe Kosova. Radoičič sa priznal, že bol organizátorom podujatia, a utiekol do Srbska, kde žije dodnes.
Belehrad stratil kontrolu nad Kosovom v roku 1999, keď nálety Severoatlantickej aliancie ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbskej ozbrojenej sily. V roku 2008 vyhlásilo Kosovo nezávislosť na Srbsku, ktoré ho ale ďalej považuje za súčasť svojho územia. Kosovo ako suverénny štát uznáva asi polovica štátov OSN vrátane Česka.
Etnickí Srbi, ktorých počet sa v Kosove odhaduje na niekoľko desiatok tisíc, tvoria väčšinu v štyroch okresoch na severe krajiny. Vláda v Prištine sa tam radom opatrení snaží presadiť kosovské zákony a obmedziť vplyv Belehradu, čo opakovane viedlo k násilným stretom.