Úpravu aktivít, ktoré sú povolené alebo zakázané v chránených územiach, by mala priniesť novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú v utorok poslanci Národnej rady posunuli do druhého čítania.
Predložili ju poslanci zo SNS. Návrhom chcú posilniť ochranu vlastníckeho práva, zabezpečiť proporcionalitu v zásahoch do práv súkromných vlastníkov a zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť právnych procesov v oblasti ochrany prírody.
Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, by sa mala zakázať hospodárska činnosť na pozemkoch bez preukázania právneho dôvodu na ich užívanie a predchádzajúceho písomného súhlasu vlastníka alebo správcu pozemku.
Navrhovaná úprava podľa predkladateľov zabezpečí ochranu chráneného územia druhého a tretieho stupňa pred neoprávnenými zásahmi hospodárskych subjektov, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho ekologickú stabilitu a hodnoty prírodného prostredia.
Na území s druhým stupňom ochrany by sa už nevyžadoval súhlas orgánu na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako ani na ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad 30 dobytčích jednotiek.
Na území s tretím stupňom ochrany by takisto bolo zakázané zbierať huby alebo rastliny vrátane ich plodov s výnimkou vlastníkov, správcov a nájomcov pozemkov.
Návrhom chcú aj precizovať zákaz organizovania verejných podujatí na územiach s tretím stupňom ochrany. "Dopĺňa sa výnimka pre podujatia konané v uzavretých stavbách, ktoré nemajú priamy vplyv na prírodné hodnoty chráneného územia," uviedli poslanci.
V rámci území s tretím stupňom ochrany chcú poslanci upraviť povinnosť predchádzajúceho oznámenia plánovaných činností, ako je pasenie, napájanie, preháňanie alebo nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ak ide o väčšie stáda.
"Takéto opatrenie umožňuje orgánom ochrany prírody včasné posúdenie potenciálnych vplyvov na biodiverzitu a prírodné hodnoty územia, pričom ponecháva možnosť zasiahnuť v prípade, že je to nevyhnutné," skonštatovali predkladatelia.
Po novom by sa takisto napríklad na území so štvrtým stupňom ochrany nevyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách ani na chytanie, usmrtenie alebo lov živočíchov v mokradiach.
Poslanci by chceli aj zosúladiť proces vyhlasovania území európskeho významu s princípmi právneho štátu a ochrany vlastníckych práv, „pričom sa vytvára priestor na aktívnu spoluprácu medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkmi pozemkov“.
Cieľom predloženého návrhu je podľa SNS upraviť ustanovenia, „ktoré sú v súčasnej podobe vnímané ako ústavne problematické a v rozpore s princípmi právneho štátu a medzinárodných záväzkov SR“.
Poslanci tvrdia, že súčasný prístup k vyhlasovaniu chránených území a zavádzaniu obmedzení je často administratívne náročný a nedostatočne zohľadňuje potrebu spolupráce medzi štátnymi orgánmi a vlastníkmi.