Archeologický park v Pompejách, ktoré zničil výbuch sopky Vesuv v roku 79 nášho letopočtu, chce oživiť tradíciu výroby vína v meste. Rozšíri vinice, ktoré už medzi odkrytými troskami Pompejí rastú, víno chce nechať dozrievať v tradičných amforách a ponúkať ho turistom. Píše o tom server denníka The Times.
Pompeje boli jedným z vinohradníckych centier starovekej rímskej ríše, a to vďaka úrodnej sopečnej pôde bohatej na minerály, ktorá živila vinič rastúci práve na svahoch Vesuvu. Fresky v miestnych domoch oslavovali boha vína Bakcha a víno sa popíjalo v tavernách, ktorých bolo v meste najmenej 200.
Oživiť miestne vinárske techniky sa teraz pokúsi Archeologický park v Pompejách v spolupráci s miestnym súkromným vinárstvom Tenute Capaldo, s ktorým sa dohodol na 19-ročnej spolupráci. Vinice medzi vykopávkami budú rozšírené až na 15 akrov (asi 60-tisíc metrov štvorcových), víno bude dozrievať v tradičných amforách a prehliadky, workshopy a ochutnávky poskytnú turistom čerstvý pohľad na úlohu vína v starovekom Ríme.
"Budeme môcť verejnosti predstaviť nový druh archeológie," povedal denníku The Times šéf parku Gabriel Zuchtriegel. "Človek nemôže pochopiť antický svet bez toho, aby porozumel poľnohospodárstvu," dodal.
Najprv budú uvedené na trh tri druhy vína, dve červené a jedno biele, a predávať sa budú pod novou značkou, ktorá bude ešte len vytvorená. Produkcia bude postupne navyšovaná a do piatich rokov by mohla dosiahnuť až 50-tisíc fliaš ročne. "Myslím, že do jesene budeme mať niekoľko fliaš," uviedol Zuchtriegel.
Pestovanie vína sa do Talianska dostalo cez Grécko a Balkán a svoj vrchol dosiahlo v starovekom Ríme v druhom storočí pred naším letopočtom. Plinius starší vo svojej knihe Kapitoly o prírode (lat. Naturalis historia), publikovanej čiastočne v roku 77 nášho letopočtu a čiastočne po jeho smrti pri erupcii Vesuvu, vychvaľoval "bezkonkurenčný taliansku vinič" a zaznamenal tiež vtedajšie pestovateľské techniky.
Rimania miešali červené a biele hrozno v pórovitých hlinených nádobách nazývaných dolia a nechávali ich šesť mesiacov kvasiť, kým sa na povrchu nevytvorila biela pleseň, ktorá dodávala vínu charakteristickú kyslosť.
"Jeho chuť pripomínala kari, opekaný chlieb, jablká a ovocie ako marhule," opísal The Times archeológ z univerzity vo Verone Dimitri Van Limbergen, ktorý sa zaoberá starovekým poľnohospodárstvom. Do vína sa občas kvôli zvýrazneniu chuti pridávali aj bylinky, korenie a med. Podľa Zuchtriegela by sa dnes "nedalo piť".
Vinič sa bude pestovať starovekou technikou, keď sa preplieta cez koly s otvormi a dosahuje výšku až tri metre. V okolí sa bude pestovať aj obilie a ovocie, aby sa chuť vína priblížila tej antickej.
Nové vína sa budú čiastočne vyrábať priamo v Archeologickom parku. Vinárstvo Tenute Capaldo tu vybuduje pivnicu na zrenie. Drvenie a fľašovanie, ktoré si vyžaduje hlučné moderné stroje, sa však bude vykonávať inde, aby sa zachovala atmosféra miesta, uviedol šéf vinárstva Antonio Capaldo.
Do výsadby a stavby pivnice podľa The Times investuje až 1,5 milióna eur.