Európska centrálna banka zrejme bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky. Signalizujú to vyjadrenia viacerých jej predstaviteľov. Infromuje o tom agentúra DPA.
Medzi argumenty pre ďalšie zníženie úrokových sadzieb v eurozóne patrí napríklad pokles cien energií a posilnenie eura, uviedol člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Piero Cipollone v rozhovore pre španielsky ekonomický denník Expansión.
Na základe aktuálnej situácie podľa neho môžeme predpokladať, že Európska centrálna banka bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky. "Podľa údajov, ktoré máme k dispozícii, zrejme dosiahneme náš inflačný cieľ skôr, ako naznačujú naše posledné prognózy."
Cipollone očakáva, že v prípade ďalších cien na export do USA stúpne aj tlak na znižovanie cien v Európe. Utlmilo by to totiž ekonomický dopyt a posilnilo trend spomaľovania inflácie. Okrem toho by Čína mohla v dôsledku amerických ciel presmerovať tovar na európsky trh, čo by takisto vyvolalo tlak na znižovanie cien.
Guvernér gréckej centrálnej banky Yannis Stournaras takisto nedávno signalizoval ďalšie zníženie sadzieb na aprílovom zasadnutí Rady guvernérov Európskej centrálnej banky.
Členka Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Isabel Schnabelová chce, naopak, diskutovať o ukončení cyklu uvoľňovania menovej politiky. Opatrný, pokiaľ ide o ďalšie zníženie sadzieb, je aj šéf Bundesbank Joachim Nagel.
ECB od júna 2024 znížila svoje hlavné úrokové sadzby šesťkrát. Dôvodom bolo spomalenie inflácie.
Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová nedávno upozornila na početné riziká ohrozujúce eurozónu. Obáva sa napríklad obchodného konfliktu medzi Európskej únie a USA. Americké clo vo výške 25 percent na dovoz z Európy by podľa nej mohlo v tomto roku znížiť rast ekonomiky eurozóny o 0,3 percenta. Odvetné clá zo strany EÚ by tento negatívny účinok zvýšili na približne 0,5 percent.