Na severnej pologuli znamená tohtoročný štvrtok začiatok astronomickej jari. Dnes dopoludnia o 10.01 h stredoeurópskeho času nastane jarná rovnodennosť.
V okamihu rovnodennosti sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu planéty Zem.
Znamená to, že deň a noc budú na celej zemeguli približne rovnako dlhé. Slnko v tento deň svieti nad obzorom na všetkých miestach zemegule približne 12 hodín. Z faktu, že sú počas rovnodennosti deň a noc rovnako dlhé, vyplýva aj latinský názov tohto javu - aequinoctium, čo znamená "rovnaká noc".
V Bratislave vyjde slnko o 5.54 hodine stredoeurópskeho času, zapadne o 18.04, čo znamená dĺžku dňa 12 hodín a 10 minút. V nórskom meste Tromso za polárnym kruhom vyjde slnko o 5.42 h SEČ a zapadne o 18.02 h SEČ (dĺžka dňa 12 hodín a 20 minút). V senegalskom Dakare, ktorý je blízko k rovníku, vychádza Slnko o 7.13 h miestneho času a zapadá o 19.20 h (12 hodín a 7 minút).
Dĺžka dňa prekračuje 12 hodín, pretože po západe Slnka ešte chvíľu vidno jeho lúče vďaka ich lomu v zemskej atmosfére (refrakcia). Okamih, keď sú svetlo a tma presne rovnako dlhé, nastáva krátko pred rovnodennosťou – konkrétne 17. marca – a nazýva sa equilux.
Od okamihu jarnej rovnodennosti sa dni aj naďalej predlžujú, pričom sú dlhšie než noc. Platí to až do letného slnovratu, ktorý tento rok nastane 21. júna o 4.41 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). "Začiatok astronomickej jari nemusí znamenať nástup typicky jarného počasia. V niektorých rokoch nastalo v čase jarnej rovnodennosti výrazné ochladenie," povedal klimatológ Pavel Matejovič.
Napríklad 21. marca 2021 namerali na bratislavskom letisku maximálnu dennú teplotu vzduchu 2,8 stupňa Celzia, v noci bol mráz – 6,5 °C, v Piešťanoch klesla teplota dokonca na – 9,3 °C. V roku 2018 bola 20. marca na bratislavskom letisku najvyššia teplota 1,5 °C, v noci bol mráz – 3,5 °C.
"Bratislavčania si možno spomenú na snehovú kalamitu 28. marca 1993, keď v hlavnom meste napadlo 7 centimetrov snehu a nasledujúci deň snehová pokrývka na bratislavskej Kolibe dosiahla až 38 centimetrov. Kuriózne bolo, že išlo o poslednú marcovú nedeľu, teda deň, keď v danom roku vstúpil do platnosti letný čas," zdôraznil Matejovič.
Dodal, v tomto roku bude nástup astronomickej jari sprevádzať jarné a slnečné počasie s nočnými mrazmi.