Podnikateľ, ktorého posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 100-tisíc eur, by si v budúcnosti mohol sám vybrať, či bude platiť preddavky na daň z príjmov podľa predchádzajúcej daňovej povinnosti, v zníženej výške alebo ich nebude platiť vôbec a celú daň zaplatí až pri podaní daňového priznania.
Navrhuje to opozičný poslanec Národnej rady Michal Truban v novele zákona o dani z príjmov, ktorú predložil do parlamentu.
"Cieľom návrhu zákona je dať daňovníkom väčšiu mieru flexibility pri platení preddavkov na daň z príjmu. Zároveň v prípade, ak sa daňový subjekt dostane do ťažkostí (napríklad strata veľkého odberateľa, druhotná platobná neschopnosť), preddavky mu zaťažujú cash-flow, a tým znižujú pravdepodobnosť, že firma problémy prekoná, pretože nemusí vždy dosiahnuť na preklenovacie úvery od štandardných komerčných bánk," zdôvodnil predkladateľ.
V súčasnosti musí daňovník platiť preddavky na daň z príjmu, ak jeho posledná známa daňová povinnosť presiahla 5-tisíc eur.
V takom prípade je povinný platiť aspoň štvrťročné preddavky. Ak jeho daňová povinnosť presiahla 16 600 eur, musí platiť mesačné preddavky. Ich výška sa počíta z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
"Vážne problémy podnikateľom v praxi spôsobuje skutočnosť, že preddavky sa platia z príjmov aktuálneho roka, ale ich výška reflektuje príjmy minulého roka. Až po daňovom priznaní sa daň zúčtuje a štát prípadný preplatok vracia. Pre niekoho to môže byť maličkosť, pre iného zásadný až existenčný problém," upozornil Truban.
Správca dane môže podľa platnej právnej úpravy určiť platenie preddavkov aj inak, a to na základe žiadosti daňového subjektu alebo z vlastného podnetu.
Ak daňovník požiada o platenie preddavkov v inej výške, ako mu vyplýva z podaného daňového priznania, musí žiadosť každý štvrťrok zdôvodniť analýzou finančnej a ekonomickej situácie, ktorá preukazuje dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov. Tento proces je podľa poslanca pre obidve strany administratívne náročný. Navrhuje, aby po novom daňovník svoje rozhodnutie o preddavkoch len písomne oznámil správcovi dane, ktorý to nebude posudzovať ani schvaľovať, len evidovať.
V prípade využitia možnosti neplatenia, prípadne platenia nižších preddavkov by sa posudzoval rozdiel výšky daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaní a uhradených preddavkov. Ak by bol tento rozdiel kladný, daňovník by bol povinný uhradiť úrok z nezaplateného preddavku, a to vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB).
Účinnosť novely navrhuje predkladateľ od 1. januára 2026.