Organizácia Spojených národov a Rusko v piatok privítali správy o zavŕšení mierových rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Obe znepriatelené krajiny vo štvrtok oznámili, že sú pripravené podpísať komplexnú mierovú dohodu, píše agentúra AFP.
Arménsko vo štvrtok potvrdilo predchádzajúce vyhlásenia Azerbajdžanu o ukončení mierových rokovaní medzi oboma krajinami, ktoré boli zamerané na vyriešenie desaťročia trvajúceho konfliktu. Podľa Jerevanu je dohoda "pripravená na podpis". Baku však kritizoval za to, že vydal jednostranné vyhlásenie namiesto spoločného.
Hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric uviedol, že António Guterres "víta oznámenia Arménska a Azerbajdžanu o ukončení rokovaní o návrhu mierovej dohody".
"Vítame ukončenie rokovaní," uviedla vo vyhlásení hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. "Podporujeme tento dôležitý krok smerom k úplnej a komplexnej arménsko-azerbajdžanskej normalizácii," dodala.
Rusko podporovalo Arménsko počas prvej vojny o Náhorný Karabach v 90. rokoch. Pri druhom konflikte v roku 2020 bolo hlavným sprostredkovateľom konfliktu a do Náhorného Karabachu nasadilo svoje mierové sily. Tie však nijako nezasiahli počas bleskovej azerbajdžanskej ofenzívy v roku 2023, ktorým Baku dobylo zvyšok územia.
Väčšinovo arménsky región Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť od Azerbajdžanu v roku 1991, krátko po oficiálnom rozpade Sovietskeho zväzu. Spoločne s arménskymi silami a podporou Ruska dokázali separatisti poraziť azerbajdžanské jednotky v prvej vojne o Náhorný Karabach, ktorá sa skončila v roku 1994.
Azerbajdžanské sily separatistickú republiku opätovne dobyli počas dvoch ofenzív v roku 2020 a 2023. Prakticky všetci etnickí Arméni následne oblasť zo strachu pred represiami opustili a dnes je integrálnou súčasťou Azerbajdžanu.