Mladosť už nie je jedno z najšťastnejších období života, šťastie naopak rastie s vekom. Zistila to štúdia OSN, ktorá skúmala dáta z anglicky hovoriacich krajín, ako sú Spojené štáty, Nový Zéland, Austrália alebo Írsko.
Skorší model vývoja šťastia, keď ľudia zažívali relatívne bezstarostnú mladosť, stresový stredný vek a potom návrat k šťastnejšiemu pokojnému veku, prestáva v týchto štátoch platiť. OSN teraz pripravuje podľa serveru The Guardian ďalšiu štúdiu, ktorá bude skúmať, či je možné tento trend pozorovať aj v ďalších krajinách.
Viac ako pol storočia bola jedným zo základných rysov západnej spoločnosti kríza stredného veku. To už ale dnes kvôli narastajúcim psychickým problémom u mladých neplatí, cituje server The Guardian štúdiu dvoch akademikov Jean Twengeovej a Davida Blanchflowera, ktorá vznikla na žiadosť OSN.
Analýza dát z Austrálie, Británie, Írska, Kanady, Nového Zélandu a Spojených štátov ukázala, že za posledných desať rokov sa u mladých ľudí znížil pocit životnej spokojnosti, najmä u mladých žien. Môže za to podľa štúdie pravdepodobne vzostup internetu as ním súvisiace používanie smartfónov a sociálnych sietí.
"Môže to vyústiť do jednej celej stratenej generácie," povedal Blanchflower serveru The Guardian. Prepad duševnej pohody je podľa neho viditeľný najmä v Spojených štátoch a Británii.
"Mladí sú izolovaní. Nie je to ani o tom, že sú na mobiloch, ako skôr o tom, čo nerobia. Nechodia veľmi často von, netrávia čas s priateľmi, nesocializujú sa s ostatnými a nemajú veľa sexu... Nepochybujem o tom, že ide o globálnu krízu. Mladí ľudia zažívajú nepohodu a problémy," povedal ďalej Blanchflower.
Poukázal tiež na to, že so sociálnymi sieťami sa často spájajú také fenomény, ako sú kyberšikana alebo body shaming (forma šikanovania namierená na vzhľad jedinca).
Duševné problémy u mladých sa začali zhoršovať už okolo roku 2013, teda ešte pred pandémiou covidu-19, ktorá ale tieto trendy iba posilnila, uviedol Blanchflower. Súčasný duševný stav mladých môže podľa neho mať spoločenské a ekonomické dôsledky. Deti totiž kvôli tomu môžu mať horší výkon v škole alebo dokonca školu opustiť, čo sa potom prejaví aj na ich uplatnení na pracovnom trhu.
"Vždy sme si mysleli, že ak sa život stáva realistickejším, šťastie ubúda a potom ku koncu si človek uvedomí, že život nie je zase taký zlý. Musíme ale celú túto myšlienku prehodnotiť," dodal Blanchflower.