Ruské ministerstvo zahraničia odobralo akreditáciu spravodajcovi denníka Le Monde. Informoval o tom samotný francúzsky denník a poznamenal, že je to prvýkrát od 50. rokov minulého storočia, čo nebude mať v Moskve korešpondenta.
Ruská diplomacia dnes podľa štátnej agentúry TASS uviedla, že Moskva predĺži akreditáciu francúzskemu novinárovi, ak Paríž udelí víza pracovníkovi ruského denníka Komsomolskaja pravda.
"Prvýkrát od roku 1957 je denníku Le Monde znemožnené mať spravodajcu v Moskve," uviedol vo vyhlásení riaditeľ francúzskeho denníka Jérôme Fenoglio, ktorý odobratie akreditácie označil za bezprecedentné a upozornil, že denník pôsobil v Moskve aj v najvypätejších momentoch studenej vojny.
"Po tom, ako mu bola pred štyrmi mesiacmi novinárska akreditácia pôvodne pozastavená, teraz ruské úrady informovali nášho novinára Benjamina Quénelleho o zrušení tohto dokumentu, čo mu fakticky zakazuje vykonávať povolanie korešpondenta v ruskej metropole a v celej krajine," dodal Fenoglio.
Riaditeľ Le Monde ďalej uviedol, že ruské ministerstvo zahraničných vecí francúzskej diplomacii naznačilo, že tento zákaz je odvetným opatrením po tom, ako Paríž odmietol vydať novinárske víza "údajným žurnalistom" z prokremeľského denníka Komsomolskaja pravda. "Podľa francúzskeho ministerstva zahraničia Moskva nepredložila mená novinárov, ale agentov ruských spravodajských služieb," uviedol Fenoglio.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová časť informácií potvrdila, keď na telegrame napísala: "Francúzske veľvyslanectvo v Rusku dvakrát za sebou odmietlo udeliť vízum pre prácu v Paríži medzinárodnému novinárovi denníka Komsomolskaja pravda Alexandrovi Kudelovi. "Moskva podľa jej vyhlásenia informovala Paríž, že prijme odvetné opatrenia, ak Francúzsko svoje rozhodnutie neprehodnotí.
"Ak sa vyrieši problém s udeľovaním víz ruským novinárom, potom bude akreditácia udelená aj francúzskemu spravodajcovi," dodala Zacharovová. O predkladaní mien spravodajských dôstojníkov namiesto skutočných novinárov sa nezmienila.
Le Monde kroky Moskvy odsúdil. Označil ich za "skryté vyhostenie" novinára, ktorý strávil v Rusku viac ako 20 rokov bez prerušenia, a vyzval ruské úrady, aby rozhodnutie zrušili.
Dodal, že ide o ďalšiu prekážku pre slobodu informácií v krajine, kde "nezávislí ruskí novinári pracujú v čoraz ťažších podmienkach". Rusko od začiatku svojej invázie na Ukrajinu zosilnelo represie voči domácim kritikom a nezávislým médiám.
Zahraniční novinári čelia v Rusku podľa agentúry DPA po ruskej invázii na Ukrajinu pri práci čoraz väčším obmedzeniam. Napríklad korešpondenci z "nie priateľských krajín", medzi ktorými sú aj krajiny EÚ, dostávajú akreditácie len na tri mesiace namiesto skoršieho roka. Rizikovejšia je aj samotná novinárska práca, čo pripomína aj prípad amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorý bol kvôli údajnej špionáži zadržaný a potom prepustený v rámci veľkej výmeny väzňov medzi Ruskom a Západom.