Z obchodnej vojny, ktorú môže spustiť zavádzanie ciel novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom, nebude profitovať nikto. Spotrebitelia budú trpieť vyššou infláciou a stratia viac ako sto tisíc pracovných miest.
Ekonomika sa spomalí, investície klesnú, takže ani podnikatelia nebudú mať vyššie zisky. Lepšie na tom nemusia byť ani tí, ktorí doteraz čelili tlaku zahraničnej konkurencie. Poukázal na to v aktuálnom blogu člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster.
"Obzvlášť nepochopiteľné je tvrdenie prezidenta Trumpa, že vyššie clá zaplatia zahraniční exportéri. Clá vždy dopadajú na spotrebiteľov. Jasne to ukázali Trumpove clá z roku 2019, ktoré podľa viacerých odhadov zvýšili náklady typického amerického spotrebiteľa o 200 až 300 dolárov ročne. Teraz to môže byť asi štyrikrát viac," predpokladá Šuster.
Oznámené clá - 25 percent voči Kanade a Mexiku, dodatočných desať percent voči Číne a možno o mesiac desať percent voči Európskej únii (EÚ) a ďalších 20 percent voči zvyšku sveta - a následné odvetné opatrenia budú mať podľa Šustera negatívny ekonomický vplyv na všetkých zúčastnených.
"Dopad na Kanadu a Mexiko, ktoré sú ekonomicky desať či dvadsaťkrát slabšie než USA, budú relatívne asi päť až desaťkrát tvrdšie, než negatívne dopady v Amerike. Naopak, dopady na Čínu, po započítaní zatiaľ neznámych odvetných opatrení, môžu byť nižšie než v USA. Pri troche šťastia to môže byť podobne aj po zavedení ciel a odvetných opatrení s EÚ," zhodnotil člen RRZ.
Pripomenul, že pred dvesto rokmi boli americké clá v priemere na úrovni 60 percent a tvorili 95 percent príjmov centrálnej vlády. Postupne však klesali, a to až do opätovného zvýšenia pred približne sto rokmi, čo viedlo k celosvetovej obchodnej vojne. Boli tak jednou z hlavných príčin Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia, upozornil Šuster.
"Výrazná redukcia nastala po druhej svetovej vojne, keď si celý svet uvedomil, aké sú clá všeobecne škodlivé a aká je dôležitá medzinárodná spolupráca. Vďaka Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a Organizácii spojených národov (OSN), neskôr aj Svetovej obchodnej organizácii (WTO), aj vďaka množstvu bilaterálnych dohôd klesla priemerná úroveň amerických ciel pod päť percent a tvorili už iba približne dve percentá rozpočtu. Teraz ako keby Američania zabudli na celú povojnovú ekonomickú históriu a vracajú sa k minimálne sto rokov starým argumentom," doplnil v komentári člen RRZ.