Deň po inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa diskutovali poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok o geopolitických a ekonomických dôsledkoch pre vzťahy medzi Európskou úniou a USA. Slovenskí europoslanci sa v rozhovoroch nezhodli v otázke ďalšieho vývoja vzťahov a v prístupe k Spojeným štátom.
Podľa Miriam Lexmann (Európska ľudová strana/KDH) závisí ďalší vývoj transatlantických vzťahov výrazne od EÚ. Dúfa, že euroblok spraví všetko pre to, aby USA boli aj naďalej jeho najbližším medzinárodným partnerom. "Ide pritom nielen o bezpečnostné dôvody, ale aj tie obchodné a hodnotové. Obe strany majú existenčný záujem na kvalitnej transatlantickej spolupráci."
Podľa jej slov možno vidieť od Trumpa tendencie k bilateralizácii vzťahov s niektorými európskymi partnermi. Nepredpokladá však, že by sa základné rysy vzťahov a postavenie EÚ na globálnej scéne menili. Podľa jej slov to však bude závisieť aj od jednoty lídrov EÚ.
Ľubica Karvašová (Obnovme Európu/PS) tvrdí, že Únia ako globálny hráč nemá dôvod meniť svoje medzinárodné ambície na základe výsledku volieb v USA. "Je však na mieste sa pripraviť na to, že nastúpi viac bilateralizmu, ustúpi multilateralizmus a úloha medzinárodného spoločenstva, kde boli EÚ a USA dlhodobí partneri. V USA sa zostrí rétorika a vývoj bude menej čitateľný," predpokladá.
Je podľa nej dôležité, aby si EÚ zadefinovala svoje kľúčové priority vo vzťahoch s USA, najmä v oblasti obchodu, obrany a bezpečnosti. "Identifikovať oblasti, kde je možná spolupráca, a zároveň sa pripraviť na obranu svojich záujmov," uviedla a zhodla sa s Lexmann, že dôležitou bude jednota v postojoch lídrov Únie.
Zhoršenie vzťahov medzi EÚ a USA predpokladá Ľuboš Blaha (nezaradený/Smer). "Trump sa s Bruselom maznať nebude," poznamenal s tým, že Únia je podľa jeho slov v ťažkej politickej a ekonomickej kríze. "Ak Trump prestane vojensky podporovať Ukrajinu, Európska únia nemá na to, aby prevzala americké záväzky. A ak sa o to pokúsi, bude to ďalší klinec do rakvy ekonomickej prosperity a sociálneho štátu," uviedol.
Varuje aj pred možnosťou, že by sa staronový prezident naozaj rozhodol zaútočiť na Grónsko. V tom prípade by sa podľa neho NATO "rozsypala ako domček z karát," uviedol. Podľa neho by však bolo najlepšie, ak by sa Spojené štáty stiahli z medzinárodných konfliktov a venovali sa iba domácej politike.
V krátkodobom horizonte očakáva naštrbenie vzťahov medzi Európskou komisiou a vládou Donalda Trumpa aj Milan Uhrík (Európa suverénnych národov/Republika).
Svedčia podľa neho o tom aj opatrenia, ktoré americký prezident predstavil. "V dlhodobejšom horizonte všetko nasvedčuje tomu, že Európa sa bude musieť starať viac o seba, lebo Američania majú viac starostí so zhoršujúcou sa životnou, hospodárskou, ale aj kultúrnou realitou v USA. Nepredpokladám, že sa USA vzťahov s EÚ vzdajú, potrebujú ich na udržanie svojho globálneho postavenia," poznamenal.
Bez európskeho spojenectva by podľa neho bolo pre USA veľmi náročné konkurovať veľmociam ako Čína, India či Rusko. Myslí si, že by EÚ mala byť v geopolitike samostatnejším hráčom a nielen "akýmsi americkým príveskom".
Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas) je presvedčený, že transatlantické vzťahy budú vystavené náročnej skúške, pretože Trump bude uprednostňovať bilaterálne vzťahy s jednotlivými členskými štátmi. "Vzťahy budú komplikované, preto je dôležité, aby európski politici a úradníci postupovali aktívne, racionálne a presadzovali riešenia v prospech pracujúcich ľudí a nie oligarchov a nadnárodných korporácií," uviedol.
Spolu s Blahom sa zhoduje, že vplyv Únie na medzinárodnej scéne klesá. Preto lídrom EÚ navrhuje, aby sa začali správať sebavedome a dôveryhodne. "A prestali sa klamať napríklad neotrasiteľným transatlantickým partnerstvom, ktoré slúži viac americkým než európskym záujmom," dodal.