Členstvo v NATO je jedinou spoľahlivou bezpečnostnou zárukou, ktorú môže Ukrajina získať ako ochranu pred prípadnou ďalšou agresiou Ruska, vyhlásila v stredu fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová počas návštevy Kyjeva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzičasom tlmil obavy z vyjadrení budúceho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa, že chápe, prečo ruský prezident Vladimir Putin nechce, aby Ukrajina vstúpila do Aliancie, píšu agentúry Reuters a AFP.
Návrat Trumpa do Bieleho domu 20. januára vyvolal nádej na diplomatické riešenie, ktoré by mohlo ukončiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Na druhej strane sa však v Kyjeve obávajú, že rýchle ukončenie vojny a mier, ako sľuboval Trump, by boli za vysokú cenu vrátane straty ukrajinského územia.
Ukrajinskí predstavitelia vrátane Zelenského dlhodobo apelujú na spojencov, aby Kyjevu poskytli silné bezpečnostné záruky, ktoré by Rusku zabránili sa opätovne vyzbrojiť a podniknúť nový útok. Zelenskyj takisto tvrdí, že takéto záruky by boli účinné jedine vtedy, ak by ich poskytli Spojené štáty. Za jeden z dôvodov, prečo je Ukrajina vo vojne, Zelenskyj označil práve skutočnosť, že nie je členom NATO.
"Myslím si, že z dlhodobého hľadiska je jedinou dôveryhodnou bezpečnostnou zárukou článok 5 Washingtonskej zmluvy, teda v podstate členstvo v NATO," povedala šéfka fínskej diplomacie Valtonenová s odkazom na článok o kolektívnej obrane. Fínsko podľa nej naďalej podporuje vstup Ukrajiny do NATO a dúfa, že k tomu dôjde "v nie (príliš) vzdialenej budúcnosti".
Trump, ktorý rozsah americkej pomoci pre Ukrajinu kritizuje, v utorok povedal, že rozumie postoju Ruska, že Ukrajina by nemala byť súčasťou Aliancie. "Rusko má niekoho priamo na prahu a ja chápem, prečo má taký pocit," uviedol Okrem toho obvinil končiaceho amerického prezidenta Joea Bidena, že údajne zmenil prístup USA k členstvu Ukrajiny. Trumpovi spolupracovníci a spojenci to podľa Reuters považujú za zbytočnú provokáciu voči Moskve.
Zelenskyj v tejto súvislosti varoval pred vytváraním domnienok o postoji Spojených štátov a povedal, že o tejto otázke bude s Trumpom diskutovať.
"Nerobte hneď závery o politike USA. Musíme urobiť všetko pre to, aby Ukrajina dostala dôstojné bezpečnostné záruky, hodné našich ľudí, ktoré by mohli zastaviť Putina," uviedol ukrajinský prezident na tlačovej konferencii v Kyjeve spolu s fínskou ministerkou.
Valtonenová sa domnieva, že príchod Trumpovej administratívy nemusí nevyhnutne znamenať koniec ambícií Ukrajiny na vstup do NATO. "Pred troma rokmi si nikto nemyslel, že Fínsko vstúpi do NATO, ani Švédsko," poznamenala s tým, že "človek nikdy nevie". Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu s dĺžkou vyše 1300 kilometrov, sa k NATO pripojilo v roku 2023 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Švédsko vstúpilo v roku 2024.