Slovensko potrebuje klimatický zákon najmä na to, aby dokázalo zvládnuť výzvy, ktoré prináša klimatická zmena. Krajina potrebuje komplexný prístup k znižovaniu emisií skleníkových plynov, aby obstála čo najlepšie.
Informovala o tom koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová. Reagovala tak na ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), ktorý si myslí, že takýto zákon by musel byť v súznení s priemyslom.
"Dobre nastavené klimatické politiky v konečnom dôsledku prinesú Slovensku výhody v stabilnejšom prostredí a odolnejšej ekonomike pre všetkých ľudí a aj priemysel. Príkladom je útlm ťažby a spaľovania uhlia na hornej Nitre, ktorá celkovo krajine ušetrila 605 miliónov eur v cenách elektriny a na zdraví nás všetkých," uviedla Szabová.
Klimatická koalícia má pocit, že Taraba komplexnosti problematiky ochrany pred zmenou klímy nerozumie, keď stavia do protikladu stabilitu priemyslu a ochranu klímy.
Tieto dve oblasti tu podľa environmentalistov idú ruka v ruke. "A my musíme začať uvažovať v novom nastavení reality klimatickej krízy, ktorá nezmizne len preto, že ju odmieta akceptovať. Dokonca sa nám zdá, že minister nerozumie, že tu nejde len o ochranu ovzdušia, ale o oveľa širšiu problematiku," podotkla Szabová.
Zároveň koalícia súhlasí s ministrom, aby o klimatickom zákone spolu diskutovali experti z dotknutých inštitúcií, samospráv, odborov aj občianskeho sektora.
Takáto diskusia sa má týkať jednotlivých navrhnutých častí zákona, ktoré celej spoločnosti prinesú jasné smerovanie a rozvoj, doplnila.
"V postoji ministra Tarabu nám veľmi chýba rovnocenné zastupovanie verejného záujmu všetkých obyvateľov, nielen niektorých vybraných skupín. Jeho úlohou by malo byť zastupovať najmä záujmy ochrany životného prostredia," povedala Szabová.
Šéf envirorezortu v rozhovore pre TASR uviedol, žeby bol pri tvorbe klimatického zákona opatrný. Je za to, aby o ňom bola čo najširšia diskusia a bol v súznení s priemyslom. Tvrdí, že ak by tento zákon bol odtrhnutý od reality a od priemyslu, spôsobí to obrovské náklady.
Ministerstvo životného prostredia predstavilo v roku 2023 prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počítal napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Cieľom malo byť zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s rokom 1990.