Švédsko zvažuje prevzatie podielov v jadrových projektoch, ktoré by podľa vlády mal realizovať súkromný sektor. Dôvodom sú vysoké náklady na výstavbu, pričom Švédsko potrebuje riešiť očakávaný vysoký rast dopytu po energii z nefosílnych zdrojov.
"Zatiaľ sme pred týmto riešením dvere nezatvorili," povedal novinárom v utorok švédsky minister pre finančné trhy Niklas Wykman. Zároveň dodal, že ak by sa švédska vláda pre takéto riešenie rozhodla, realizovala by to za prísne komerčných podmienok.
Vláda odhaduje, že dopyt po elektrickej energii sa do roku 2045, keď by sa s využívaním fosílnych zdrojov malo skončiť, zvýši na dvojnásobok. Zvýšenie dopytu by mala riešiť výstavba jadrových elektrární.
Takéto projekty sú však mimoriadne nákladné, čo môže odradiť súkromný sektor od investícií do tejto oblasti. Vláda preto súhlasila s tým, že pomôže zafinancovať náklady na výstavbu elektrární, ktoré sa odhadujú zhruba na 400 miliárd švédskych korún (34,92 miliardy eur).
Kritici investícií do jadra však poukazujú na jadrové projekty ako Hinkley Point C v Británii a Flamanville 3 vo Francúzsku. Tie podľa nich ukazujú, že výstavba môže byť v konečnom dôsledku omnoho drahšia, než sa momentálne odhaduje, čo potom zaplatia daňoví poplatníci. Navyše, vysoká podpora jadru vytláča zo súťaže alternatívne nefosílne zdroje energie.
To však Wykman odmieta. "Vzhľadom na naše klimatické ciele považujem za nepredstaviteľné, že by sme z trhu vytlačili ďalšie obnoviteľné zdroje energie," povedal.