Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vetoval prísny zákon o pokrývkach hlavy schválený parlamentom a požiadal o stanovisko iránsku Najvyššiu radu národnej bezpečnosti (SNSC).
Prezidentov krok bol opodstatnený pre účinok, ktorý by zákon mal na spoločnosť, uviedol pre nedeľné vydanie denníka Hamšahri prezidentov poradca Ali Rabií.
SNSC je najvyšším iránskym bezpečnostným orgánom. Prezident dúfa, že zákon aspoň do istej miery zmierni, píše DPA.
Zákon v parlamente presadili zástancovia tvrdej línie. Ženám, ktoré si nesplnia povinnosť zahaliť si hlavu, podľa neho hrozia vysoké pokuty a odopretie poskytovania služieb zo strany štátu.
Výnimočne tvrdé tresty podľa zákona hrozia verejne známym osobám, napríklad zákaz vykonávania profesie, vycestovania za hranice a konfiškácie majetku až do piatich percent jeho hodnoty.
Zákon sa stal terčom ostrej kritiky aj od členov vlády a spôsobila zdržanie jeho vstupu do platnosti. Iránsky prezident je proti schváleniu zákona údajne pre obavy z odporu verejnosti a vypuknutia novej vlny nepokojov, uvádza DPA.
Pozorovatelia považujú zákon za súčasť zápasu medzi zástancami tvrdej línie a umierneného krídla. Pre Pezeškijána môže prípadné prelomenie veta predstavovať problém a ohrozenie umierneného smerovania, ku ktorému sa prezident hlásil počas svojej prezidentskej kampane, pripomína DPA.
Mnohé iránske ženy v mestách si odmietajú zarývať hlavu v súlade s prísnymi požiadavkami islamského práva. Trend vzišiel z hnutia Žena, život, sloboda (kurdsky Jin, Jiyan, Azadî), ktoré vzniklo počas dlhotrvajúcich rozsiahlych občianskych protestov a nepokojov v roku 2022.
Tie vypukli po smrti 22-ročnej Mahsy Amíniovej, ktorá v septembri 2022 zomrela vo väzbe za údajné porušenie islamistických pravidiel obliekania sa pre ženy.