Nemecké úrady chcú postaviť pred súd bývalého dozorcu z nacistického koncentračného tábora Sachsenhausen. Gregor Formanek má v súčasnosti už sto rokov a súdili by ho 80 rokov po skončení druhej svetovej vojny. Informuje o tom agentúra AFP.
Vyšší krajinský súd vo Frankfurte nad Mohanom v utorok uviedol, že zamietol rozhodnutie súdu nižšej inštancie, na základe ktorého bol podozrivý označený za neschopného zúčastniť sa na procese.
Formaneka obžalovali vlani za napomáhanie a nabádanie v 3322 prípadoch vrážd počas svojho pôsobenia v bývalom koncentračnom tábore Sachsenhausen neďaleko Berlína v období od júla 1943 do februára 1945.
Jeden zo znalcov vo februári tohto roka určil, že Formanek nie je v stave zúčastniť sa na súdnom procese vzhľadom na svoj duševný i fyzický stav. Súd v meste Hanau v spolkovej krajine Hesensko preto rozhodol, že konanie proti nemu nezačne.
Vyšší krajinský súd vo Frankfurte však v utorok vyhlásil, že rozhodnutie znalca nebolo založené na "dostatočných faktoch".
"Samotný expert uviedol, že rozhovor s obžalovaným nebol možný a nebola tu ani možnosť jeho širšieho psychiatrického testovania," podotkol súd.
Nemecko sa usiluje dostať pred súd posledných žijúcich nacistických vojnových zločincov od prelomového rozsudku z roku 2011, ktorý otvoril cestu pre viacero takýchto procesov, pripomína AFP.
Jedného z bývalých dozorcov nacistického tábora smrti Johna Demjanjuka vtedy odsúdili na päť rokov väzenia len na základe toho, že slúžil ako súčasť vražednej mašinérie Adolfa Hitlera - aj napriek tomu, že neexistoval jednoznačný dôkaz o jeho priamom zapojení do akejkoľvek vraždy.
Nemecké súdy odvtedy usvedčili už viacero bývalých pracovníkov koncentračných táborov smrti na podobnom alebo rovnakom základe. S plynúcim časom však bolo v uplynulých rokoch nevyhnutné od viacerých prípadov upustiť, keďže obžalovaní buď zomreli, alebo neboli fyzicky schopní zúčastniť sa na procese.
Konkrétne v tábore Sachsenhausen, kde slúžil Formanek, bolo medzi rokmi 1936 až 1945 zadržiavaných viac než 200-tisíc ľudí vrátane Židov, Rómov, oponentov režimu a homosexuálov. Desaťtisíce z nich zomreli v dôsledku nútených prác, vrážd, lekárskych experimentov, hlady či chorôb ešte pred oslobodením tábora v apríli 1945 sovietskymi jednotkami.