Slovensko nemení svoje pozície čo sa týka jadrovej energetiky a situácie v automobilovom priemysle. Naznačil to vo štvrtok v Bruseli štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vladimír Šimoňák po zasadnutí Rady Európskej únie pre konkurencieschopnosť.
Pripomenul, že hlavným bodom rokovania rady ministrov boli závery k správe Maria Draghiho o budúcnosti konkurencieschopnosti európskej ekonomiky, ktoré sa nepodarilo prijať. Tieto závery mali za cieľ požiadať Európsku komisiu o prijatie konkrétnych krokov vychádzajúcich z Draghiho správy.
Štvrtkové diskusie medzi členskými krajinami však podľa jeho slov uviazli na tom, či jadrová energetika má alebo nemá byť medzi prioritnými oblasťami, ktoré by mala eurokomisia financovať v budúcnosti.
"Slovensko zastáva pozíciu, že jadrová energia je pevnou súčasťou národného energetického mixu a mala by ňou zostať aj do budúcna," vysvetlil.
Hlavnými požiadavkami pripravovaných záverov sú odstránenie prekážok na jednotnom trhu EÚ, komplementárnosť priemyselnej a obchodnej politiky, zjednodušenie postupov pri povoľovacích procesoch, opatrenia reagujúce na vysoké náklady na energiu a vymedzenie technológií na dekarbonizáciu energetického mixu EÚ.
Slovensko je zástancom "technologickej neutrality", teda aby sa na zelený prechod mohli využívať ako uhlíkovo neutrálne technológie, tak aj tie jadrové.
Ďalšou veľkou témou podľa Šimoňáka bola situácia v európskom automobilovom priemysle, lebo súčasný vývoj na automobilovom trhu v Európe je iný, ako boli o tom predstavy v čase, keď sa tieto politické rámce nastavovali.
"V konečnom dôsledku ide o zisky, ide o výrobu, ktorá je ťahaná dopytom na trhu. A keď ten dopyt nie je taký, ako sme si pôvodne predstavovali, tak jednoducho politické rámce by mali byť prestavané. Pretože sa rozprávame o 14 miliónoch pracovných miest v EÚ, rozprávame sa v prípade Slovenska o približne desiatich percentách HDP a to sú veľmi významné hodnoty, s ktorými nemôžeme hazardovať," opísal situáciu.
Zdôraznil, že Slovensko v tomto úsilí nie je osamotené, na úrovni EÚ má ako spojencov Taliansko, Českú republiku, Rumunsko, Bulharsko, Rakúsko a Poľsko.
Ide o skupinu štátov, ktoré majú "podobné až rovnaké videnie tejto veci" a volajú po potrebe obnovy európskej politiky pre automobilový priemysel a tiež po rovnováhe medzi cieľmi dekarbonizácie a potrebou oživenia konkurencieschopnosti sektoru.
Ide napríklad aj o snahy oddialiť zákaz používania áut so spaľovacími motormi a zrušiť sankcie pre automobilky, ktoré nevyrábajú dostatočný počet elektromobilov.
Šimoňák tvrdí, že základom bude prehodnotiť tie politiky, ktoré dostávajú európskych výrobcov automobilov do problémov a aby sa lepšie vnímal pohyb na trhu, aj keď to môže narušiť plány Európskej zelenej dohody, ale prioritnejšie by malo byť chrániť pracovné miesta, ako sledovať abstraktné ciele, ktoré sa neukazujú tak reálne ako v čase, keď boli prijímané.
Pripomenul, že čo sa týka sankcií pre automobilky, ide naozaj o prioritnú vec, lebo by mali začať platiť už od 1. januára 2025.