Štát si tento rok požičal viac, ako plánoval a s výsledkami emisií dlhopisov môže byť spokojný. Napriek viacerým domácim aj zahraničným rizikám sa postupne stabilizovali ich rizikové prirážky, aj keď stále patria k najvyšším v eurozóne.
Výhľad na budúci rok je rovnako ako ten aktuálny spojený s neistotou, zhodli sa ekonomickí analytici.
Slovensko sa v pondelok vrátilo na finančné trhy, podľa plánu aukcií poslednýkrát v tomto roku. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) si v konkurenčnej časti aukcie požičala takmer 500 miliónov eur, investori prejavili záujem najmä o dlhšie dlhopisy splatné v rokoch 2033, 2034 a 2036.
Priemerný výnos sa pri nich pohyboval od 3,26 percenta do 3,51 percenta, čo je iba mierne vyššia úroveň ako pri predajoch rovnakých dlhopisov v nedávnej minulosti, poukázal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
"Riziková prirážka na desaťročných dlhopisoch sa v posledných týždňoch ustálila okolo úrovne sto bázických bodov, čo je približne 20 bázických bodov pod 12-mesačným priemerom. Z pohľadu celého roka prebiehala hlavná aktivita v prvej polovici roka, keď sme si na finančných trhoch požičali takmer tri štvrtiny celkového objemu predaných dlhopisov v tomto roku," pripomenul ekonóm.
Investori podľa neho zohľadňujú aj očakávania, ktoré súvisia s globálnym vývojom, napríklad pokračovanie uvoľňovania menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré môže pomôcť aj slovenským dlhopisom.
Pod relatívne dobrý výsledok nielen aktuálnej aukcie sa podľa Kočiša podpísali aj schválené konsolidačné opatrenia. "Pomáha nám tiež nedávno potvrdený rating zo strany S&P, trhy však ešte môžu reagovať aj po zverejnení ratingov od zvyšných dvoch veľkých agentúr. Očakávame, že sentiment investorov ostane na naše dlhopisy pozitívne naklonený," doplnil.
ARDAL môže byť spokojná s výsledkami novembrovej aukcie, ako aj s celým rokom, myslí si hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. "Do karát agentúry hral pokles oficiálnych sadzieb ECB, ako aj to, že z externého prostredia neprišla žiadna veľká katastrofa. Dôležitou pomocnou barličkou bolo aj to, že po zostavení novej vlády sa opäť nebolo treba obmedzovať dlhovou brzdou," priblížil.
Štát vďaka tomu naakumuloval značnú časť prostriedkov do hotovostnej rezervy, ktorej výška sa odhaduje na približne šesť percent výkonu ekonomiky.
"Celkovo bol priebeh emisnej aktivity v tomto roku veľmi dobrý a ciele predstavené na začiatku roka boli dokonca prekonané, čo v makroekonomickom prostredí tohto roka u nás, v Európe i v globálnej ekonomike vnímam veľmi priaznivo," zhodnotil analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Slovensko si v tomto roku požičalo na primárnom trhu 13,35 miliardy eur, z toho 7,22 miliardy eur formou syndikátu, teda nových dlhopisov. "Celkovo bolo umiestňovanie dlhopisov v rámci harmonogramu naplnené viac, ako sa očakávalo a v priemere bol dopyt po dlhopisoch 2,5-násobný voči ponuke," analytik.
Pre budúci rok avizoval nárast ponuky slovenských dlhopisov o približne 13 miliárd eur, v rámci čoho budú pokryté aj splatné dlhopisy v objeme takmer šesť miliárd eur.
Budúci rok bude opäť začínať s istou mierou neistoty, avizoval Gábriš. Spojené štáty zrejme smerujú k väčšej miere protekcionizmu, čo môže zvýšiť infláciu vo svete. Dôsledkom môžu byť tiež dlhodobo narušené globálne dodávateľské reťazce. "Takže pre malú krajinu silne zapojenú do medzinárodného obchodu, z ktorého profituje, ako Slovensko, bude rok 2025 z ekonomického hľadiska opäť výzvou," konštatoval ekonóm.
Veľkou výhodou pre Slovensko je v tejto súvislosti podľa neho členstvo v EÚ, s prístupom na veľký trh a s možnosťou formovať rozhodnutia v oblasti globálneho ekonomického prostredia.
"Slovensku vo financovaní výrazne pomáha členstvo v eurozóne, keď investori počítajú s tým, že dohodnuté pravidlá udržia Slovensko na ceste zodpovednej konsolidácie, čo prirodzene vyvažuje domáce výzvy. Udržanie dôvery investorov v rast a udržateľnosť slovenskej ekonomiky je naďalej kľúčový atribút," doplnil Kočiš.