Vojenský súd v Moskve odsúdil na osem rokov väzenia Anastasiju Berežinskú za kritiku vojny Ruska proti Ukrajine, za komentáre k dianiu v okupovanom ukrajinskom meste Buča a za výzvy na zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina.
Práve na jeho rozkaz ruské vojská vo februári 2022 vpadli do susednej krajiny a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
"Ctihodnosť, nemám čo povedať, nemám čo dodať. Prijmem akékoľvek rozhodnutie," uviedla podľa médií pred vynesením rozsudku 43-ročná moskovská divadelná režisérka a matka dvoch malých detí.
Súd uznal Berežinskú vinnú z diskreditácie armády a šírenia lživých informácií o ozbrojených silách, ako aj zo schvaľovania terorizmu, napísal portál BBC News.
Ruské úrady podľa špecializovaného portálu OVD-Info trestne stíhali viac ako tisíc ľudí za vyjadrenia proti vojne a polícia zadržala viac ako 20-tisíc ľudí pri protivojnových protestoch.
Tento týždeň iný moskovský súd poslal na päť rokov a šesť mesiacov za mreže 68-ročnú detskú lekárku, ktorú udala matka jedného z jej malých pacientov kvôli komentárom o ruských vojakoch na Ukrajine.
Berežinská na začiatku vojny zverejnila na sociálnej sieti desiatky príspevkov proti vojne. Obviňovala ruskú armádu, ministerstvá a Putina osobne z "genocídy" Ukrajincov. Zverejňovala tiež urážky na adresu Putina, pretože podľa nej nesie osobnú zodpovednosť za smrť mužov, žien a detí, ktorých telá záchranári vyslobodzujú z trosiek zničených domov a bytov.
V písaní pokračovala a začala vyzývať na zabitie Putina, ktorý je vo svojich 72 rokoch na najlepšej ceste stať sa najdlhšie slúžiacim ruským vládcom od čias cárskej Kataríny Veľkej. "Zastreľte toho parchanta Putina, koľko ďalších vrážd civilistov ešte musíme zniesť? Vymažte ho z povrchu zemského!" písala podľa agentúry Reuters.
Zákony hroziace vysokými trestami za diskreditácie armády a za šírenie lživých informácií prijali ruskí zákonodarcovia krátko po invázii na Ukrajinu. Podľa kritikov ruských pomerov majú umlčať všetku kritiku a protesty proti vojne.
Za klamlivé považujú úrady všetky informácie líšiace sa od oficiálnej interpretácie vojny ako "špeciálna vojenská operácia", ktorá má ochrániť ruskojazyčné obyvateľstvo východnej Ukrajiny, "denacifikovať" a "demilitarizovať" kyjevský režim.
Po ústupe ruských vojsk od Kyjeva na jar 2022 vyšli najavo masové vraždy a ďalšie zverstvá, ktorých sa za krátkej okupácie ruskí vojaci v okolí ukrajinskej metropoly podľa tvrdenia Kyjeva dopustili.
Symbolom týchto vojnových zločinov sa stalo mesto Buča, kde zastrelení civilisti ležali na uliciach a kde boli nájdené hromadné hroby. Moskva popiera akékoľvek útoky na civilistov, nieto ešte vojnové zločiny, a za zmienku o týchto podozreniach hrozí v Rusku mnohoročné väzenie.