Americká centrálna banka (Fed) znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu do rozpätia 4,5 až 4,75 percenta. Oznámila to dnes po dvojdňovom zasadnutí svojho menového výboru. Ekonomická aktivita podľa centrálnych bankárov pokračuje v solídnom tempe rastu. Infláciu Fed naďalej hodnotí ako mierne zvýšenú, hoci sa podľa neho priblížila dvojpercentnému cieľu centrálnej banky.
Zníženie sadzby nasleduje po väčšom znížení o pol bodu v septembri. Podľa agentúry AP to odráža návrat Fedu k zameraniu na podporu trhu práce aj na boj s infláciou, ktorá v septembri klesla na 2,4 percenta. "Výbor je pevne odhodlaný podporovať maximálnu zamestnanosť a návrat inflácie k dvojpercentnému cieľu," uviedol Fed.
Fed sa uvoľňovaním menovej politiky snaží podporiť americkú ekonomiku a zabrániť, aby sa v dôsledku skoršieho zvyšovania úrokových sadzieb dostala do recesie.
Januárový návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu podľa AP vyvoláva obavy z zasahovania prezidenta do rozhodovania Fedu, keďže Trump vyhlásil, že ako hlava štátu by chcel mať vplyv na rozhodovanie centrálnej banky o úrokových sadzbách.
Fed si dlhodobo drží úlohu nezávislej inštitúcie, ktorá prijíma náročné rozhodnutia o menovej politike bez politických zásahov. Za svojho predchádzajúceho funkčného obdobia Trump verejne kritizoval predsedu Fedu Jeroma Powella po tom, čo centrálna banka v boji proti inflácii sadzby zvýšila.
V septembri americká centrálna banka prikročila k prvému zníženiu úrokov za viac ako štyri roky, keď svoju základnú sadzbu redukovala o pol percentuálneho bodu. Pred septembrovým znížením sa základná sadzba nachádzala v pásme 5,25 až 5,50 percenta, čo bola najvyššia úroveň od roku 2001. Na túto úroveň sa vyšplhala v dôsledku snahy Fedu dostať pod kontrolu infláciu.
Vysoké náklady na pôžičky zvyčajne zmierňujú inflačné tlaky, ale zároveň podkopávajú hospodársky rast.