Slovenské verejné financie sa zhoršujú postupne už od roku 2015. Určitú zodpovednosť za to nesú všetky predchádzajúce vlády a poslanci, ktorí za uplynulú dekádu podporovali legislatívu s negatívnym vplyvom na hospodárenie.
Časť zhoršenia možno pripísať aj externým faktorom a šokom, najmä pandémii, bezpečnostnej a energetickej kríze. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnom komentári, v ktorom zhodnotila dlhodobý vývoj verejných financií.
"Ak sa pozrieme na vývoj verejných financií od účinnosti ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, najbližšie k stavu dlhodobej udržateľnosti boli verejné financie v roku 2015. Nachádzali sa v pásme nízkeho rizika," pripomenula RRZ.
Deficit bol síce v tom čase na úrovni 2,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), ale rozpočet bol nastavený tak, že aj bez dodatočných opatrení vlády by sa pri odhadovanom makroekonomickom vývoji do roku 2020 postupne znížil na 0,4 percenta HDP.
Následne však došlo k dvom vlnám výrazného zhoršenia udržateľnosti verejných financií. V rokoch 2018 a 2019 sa výrazne odchýlili od trajektórie smerujúcej k vyrovnanému rozpočtu.
"Dôvodom bol najmä vysoký rast výdavkov na mzdy vo verejnej správe a v zdravotníctve. K náprave už do prepuknutia pandémie nedošlo," priblížila RRZ.
Najväčšie medziročné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nastalo v roku 2019, kedy sa podľa rady okrem nedisciplinovanej rozpočtovej politiky prejavili najmä opatrenia výrazne oslabujúce udržateľnosť dôchodkového systému.
Verejné financie sa tak podľa RRZ ešte pred pandémiou dostali do pásma vysokého rizika. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosahoval na začiatku roka 2020 hodnotu 5,2 percenta HDP a voči roku 2015 sa zhoršil o 4,8 percentuálneho bodu (p. b.).
"Viac ako dvomi tretinami sa na tomto zhoršení podieľali uvedené opatrenia vlády. Zvyšnú jednu tretinu tvorili externé faktory nesúvisiace s vládnou politikou, ako sú menej priaznivé dlhodobé projekcie a spresnenie modelovania dlhodobých nákladov starnutia populácie," vysvetlila rozpočtová rada.
Druhá vlna zhoršenia udržateľnosti prišla následne po voľbách v roku 2020. RRZ pripomenula, že vývoj vtedy poznačila pandémia a neskôr v roku 2022 aj ruská agresia na Ukrajine, k čomu sa pridali aj výrazné opatrenia v oblasti sociálnej a rodinnej politiky prijaté bez trvalého finančného krytia.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak ďalej zvýšil z 5,2 percenta HDP v roku 2020 na odhadovaných 6,9 percenta HDP v čase volieb v septembri 2023.
"Približne od druhej polovice roku 2023 najväčší dopad kríz odznel, a tak boli vytvorené vhodné makroekonomické podmienky na postupnú konsolidáciu verejných financií, ku ktorej však v priebehu rokov 2023 a 2024 nedošlo," upozornila RRZ.
Vláda síce na konci roka 2023 prijala konsolidačný balíček, ale jeho pozitívny strednodobý vplyv bol podľa rady z veľkej časti využitý na financovanie nových výdavkových opatrení v oblasti zdravotníctva a dôchodkov. "Zároveň významná časť príjmov je dočasná iba do roku 2027, preto je výsledný pozitívny vplyv na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti minimálny a dosahuje 0,3 percenta HDP," vyčíslila.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti označuje RRZ za najlepší indikátor vývoja verejných financií. Berie totiž do úvahy nielen aktuálnu úroveň deficitu, ale aj očakávaný vývoj príjmov a výdavkov v budúcnosti. Umožňuje preto najlepšie posúdiť, ako vláda trvale mení hospodárenie krajiny.