Čoraz viac ruských firiem a lobistických skupín sa sťažuje na neúmerne vysoké úrokové sadzby centrálnej banky. Varujú, že ciele v oblasti rozvoja infraštruktúry sa v dôsledku toho nepodarí dosiahnuť. Informuje agentúra Reuters.
Centrálna banka v snahe bojovať s vysokou infláciou uprostred prudko rastúcich vládnych výdavkov na vojnu na Ukrajine a slabý rubeľ v piatok zvýšila kľúčový úrok o 200 bázických bodov na rekordných 21 percent. To spôsobuje problémy firmám, ktoré tvrdia, že čelia prehnane vysokým nákladom na pôžičky.
Šéfovia veľkých štátnych spoločností a lobistických skupín upozorňujú, že problém sa stal kritickým a hrozí, že vykoľají budúce investičné projekty a hospodársky rast.
Inflácia, ktorá podľa odhadu centrálnej banky dosiahla v septembri 9,8 percenta, v konečnom dôsledku predstavuje zvládnuteľnejšie výzvy ako vysoké úrokové sadzby, uviedol začiatkom októbra ruský miliardár Alexej Mordašov, najväčší akcionár oceliarne Severstaľ.
"Potreba zvýšiť sadzby na obmedzenie inflácie je jasná, ale začíname zachádzať príliš ďaleko. Dostávame sa do situácie, keď sa liek môže stať nebezpečnejším ako choroba," vyhlásil.
Objavujú sa znepokojivé signály, že firmy obmedzujú investície a uprednostňujú držanie finančných prostriedkov na vysoko úročených vkladových účtoch, čo bude brzdiť rozvoj a ekonomický rast, povedal Mordašov.
Vysoké vojenské výdavky podporili oživenie ruskej ekonomiky po jej poklese o 1,2 percenta v roku 2022. Ruský hrubý domáci produkt vlani vzrástol o 3,6 percenta a ministerstvo hospodárstva v tomto roku očakáva jeho rast o 3,9 percenta.
Ale vysoká kľúčová sadzba centrálnej banky brzdí ďalší rast priemyslu, keďže nové pôžičky na rozvoj sú veľmi drahé.
V energetickom sektore, ktorý je náročný na kapitál, sa kapacita na výstavbu nových elektrární a modernizáciu starých zmenšuje. Vysoká inflácia prudko zvýšila náklady na vybavenie a západné sankcie obmedzili prístup Ruska k technológiám.
Vysoké sadzby znamenajú, že úrok teraz tvorí väčšinu splátok pôžičiek. To povedie k ďalšiemu zvyšovaniu cien energetických projektov, a teda aj cien elektriny v Rusku.
V rokoch 2025 - 2042 chce pritom Rusko nainštalovať viac ako 90 gigawattov novej elektrickej kapacity, aby pokrylo rastúce potreby ekonomiky a predišlo možnému nedostatku.
Vysoké úroky zasahujú aj stavebné spoločnosti. Niektoré stavebné tendre na elektrárne na Sibíri už čiastočne zlyhali pre vysoké náklady na požičané prostriedky.
Alexander Kalinin, šéf lobistickej skupiny pre malé a stredné podniky Opora Rossii, očakáva, že úrokové sadzby na úvery pre malé a stredné podniky budú v budúcom roku 30 percent, čo zníži investície a bude mať negatívny vplyv na hospodársky rast, ale môže spôsobiť ochladenie inflácie, o ktoré sa centrálna banka snaží.
"Úroveň sadzieb je už kritická," povedal Kalinin pre Reuters a poukázal na dva hlavné negatívne faktory pre malé a stredné firmy: rastúce náklady na kapitál a nedostatok pracovnej sily.