Raketa Falcon Heavy súkromnej spoločnosti SpaceX vyniesla v pondelok z kozmodrómu na Myse Canaveral v štáte Florida do vesmíru sondu Europa Clipper vyvinutú americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA), ktorá bude skúmať Jupiterov mesiac Európa. Štart sa uskutočnil s niekoľkodňovým odkladom spôsobeným hurikánom Milton.
Po prekonaní takmer troch miliardách kilometrov dorazí sonda v apríli 2030 na obežnú dráhu Jupitera. Okrem iného vykoná niekoľko blízkych preletov, aby zistila, či na mesiaci Európa môžu existovať podmienky pre život.
Podľa vedcov by sa pod zmrznutým povrchom Európy mohol rozkladať rozsiahly oceán tekutej vody, ktorý je potenciálnym miestom pre vznik života. Predpokladajú, že tento oceán by mohol obsahovať viac vody ako všetky moria na Zemi dohromady.
Európa je považovaná za „najsľubnejšie prostredie v slnečnej sústave potenciálne priaznivé pre život,“ uviedla vo vyhlásení NASA.
Nejde o skúmanie sveta, ktorý mohol byť obývateľný pred miliardami rokov ako Mars, „ale o svet, ktorý by mohol byť obývateľný dnes, práve v tejto chvíli,“ dodal vedec Curt Niebur.
Europa Clipper je najväčšia vesmírna sonda, akú kedy NASA postavila pre planetárnu misiu. Na palube má deväť vedeckých prístrojov ako sú kamery, radar, spektrograf a magnetometer, pomocou ktorých určí štruktúru a zloženie ľadového povrchu Európy, ale aj hĺbku a dokonca aj slanosť jej oceánu.
Na misii v hodnote 5,2 miliardy dolárov (4,7 miliardy eur) za posledných desať rokov pracovalo približne 4000 ľudí. Ak by sa potvrdilo, že na Európe sú podmienky umožňujúce život, nasledovať by sa mala ďalšia misia, aby sa objasnilo, či tam život vôbec môže byť.
Sonda je vybavená solárnymi panelmi, ktoré majú po rozložení rozpätie 30 metrov a sú určené na zachytenie slabého svetla dopadajúceho na Jupiter. Bude tiež skúmať interakciu Jupitera a jeho mesiaca. Cieľom je zistiť, či sú prítomné tri zložky potrebné pre život: voda, energia a niektoré chemické zlúčeniny.
Ak budú tieto podmienky na Európe splnené, v jej oceáne by sa mohol nachádzať život vo forme primitívnych baktérií, vysvetlila vedkyňa z NASA Bonnie Burattiová. Baktérie by však boli pravdepodobne v príliš veľkej hĺbke na to, aby ich sonda dokázala odhaliť.
Počas štyroch rokov by mala sonda preletieť blízko Jupiterovho mesiaca 49-krát a priblížiť sa k nemu až na 25 kilometrov. Počas týchto manévrov bude vystavená intenzívnemu rádioaktívnemu žiareniu.
Už v apríli 2023 vyslala k Jupiteru svoju sondu JUICE (Jupiter Icy Moons Explorer) aj Európska vesmírna agentúra (ESA). K Jupiteru poletí osem rokov a špecializuje sa na výskum ľadových mesiacov Ganymedes, Kalisto a Európa.