Americká vláda dnes oznámila, že sa dohodla s Irakom na dvojročnom pláne na ukončenie Američanmi vedenej misie proti teroristickej siete Islamský štát. Nepotvrdila však skoršie vyhlásenie Bagdadu, že z Iraku stiahne takmer všetkých zo svojich 2500 vojakov, a neposkytla informácie o plánovanom rozsahu kontingentu v krajine po skončení misie. Uviedli to agentúra AP a denník The Washington Post.
Medzinárodná koalícia proti Islamskému štátu pôsobí v Iraku od roku 2014 a miestni činitelia po porážke teroristov v posledných rokoch pravidelne volali po odchode zahraničných síl, píše AP. Formálne rokovania o obmedzení americkej prítomnosti bežali niekoľko mesiacov a iracká vláda pred dvoma týždňami avizovala dohodu na odchode väčšiny amerických jednotiek v nasledujúcich dvoch rokoch.
V spoločnom vyhlásení dnes obe strany potvrdili zámer ukončiť misiu do septembra 2025, administratíva amerického prezidenta Joea Bidena však neposkytla informácie o vývoji počtu síl USA v Iraku. Namiesto sťahovania vojakov hovorí o prechode k "dlhodobému bezpečnostnému vzťahu", napísal denník.
Podľa oznámenej dohody koaličné sily do budúceho roka opustia niektoré základne, ktoré dlho využívali. Nasledovať bude druhá fáza plánu, ktorá potrvá do konca roku 2026 a počas ktorej budú Američania z Iraku ďalej podporovať operácie cielené na Islamský štát v Sýrii. Vysoko postavený americký činiteľ novinárom povedal, že proces môžu sprevádzať zmeny v počte amerických vojakov v Iraku, podrobnosti však podľa Washington Postu neoznámil.
Spojené štáty majú v Iraku približne 2500 vojakov a v susednej Sýrii 900 vojakov. Základne s americkými jednotkami boli v posledných rokoch mnohokrát terčom útokov milícií podporovaných Iránom, tieto útoky nabrali na intenzite v nadväznosti na minuloročný začiatok novej vojny medzi Izraelom a teroristickým hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Podľa Washington Postu dnešné oznámenie podčiarkuje neochotu Washingtonu hovoriť otvorene o vojenských plánoch v čase rýchleho vývoja na Blízkom východe. Okrem vojny v Gaze dnes vyvolávajú obavy zo širšieho konfliktu aj eskalujúce boje medzi Izraelom a libanonským šiitskym hnutím Hizballáh, teda ďalšou skupinou s podporou Teheránu.