Ustanovenie Trestného zákona určujúce trest zákazu činnosti na doživotie, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin usmrtenia, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, je v rozpore s Ústavou.
Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd. Príslušné ustanovenie napadol na ÚS Krajský súd v Trnave, ktorý namietal povinnosť uloženia takéhoto doživotného trestu zákazu činnosti.
Podľa rozhodnutia ÚS je ustanovenie v rozpore s právom na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. "Plénum Ústavného súdu ďalej rozhodlo, že v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa vyhlási celé odôvodnenie prijatého nálezu," informoval Ústavný súd.
Napadnuté ustanovenie bolo v Trestnom zákone účinné od novembra 2011. Krajský súd v Trnave sa obrátil na ÚS ešte v roku 2019 vzhľadom na rozhodovanie o odvolaní voči rozsudku okresného súdu v konkrétnom prípade.
"Ide o ukladanie trestu zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona, kde zákonodarca zaviedol fakticky zásadu jedenkrát a dosť," uviedol súd v podaní.
Poukázal na to, že sa nevyžaduje predchádzajúce odsúdenie páchateľa za uvedený či iný trestný čin, a teda bez významu je aj prípadná predchádzajúca bezúhonná minulosť páchateľa. Neexistuje pritom ani možnosť podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.
"V predmetnej veci je potrebné posúdiť, či napadnutá právna úprava rešpektuje požiadavku primeranosti, t. j. či umožňuje uložiť páchateľovi trest primeraný trestnému činu, za ktorý sa trest ukladá, tak, aby bola zachovaná rozumná a vyvážená väzba medzi intenzitou verejného záujmu na ochrane spoločnosti a závažnosťou zásahu do základných práv páchateľa," uviedol krajský súd.
Za ďalší prejav neprimeranosti označil skutočnosť, že takto uložený trest zákazu činnosti nie je možné ani vykonať, lebo bude pretrvávať po celý zvyšok života a odsúdení nemajú ani možnosť zahladiť toto odsúdenie.