Nikaragua v utorok odňala občianstvo a skonfiškovala majetok 135 bývalým politickým väzňom, ktorých 5. septembra letecky prepravili do Guatemaly. Ich prepustenie sa podarilo vyjednať Spojeným štátom, informuje agentúra AFP.
Vláda a súdnictvo pod kontrolou marxistického prezidenta Daniela Ortegu v posledných rokoch zintenzívnili zásahy proti opozícii. V najnovšom prípade súd v hlavnom meste Managua rozhodol o "strate nikaragujského občianstva pre 135 ľudí odsúdených za trestné činy, ktoré ohrozujú suverenitu, nezávislosť a sebaurčenie nikaragujského ľudu" a nariadil zhabať ich majetok.
Nikaragua od začiatku roka 2023 odobrala občianstvo 451 ľuďom. Podobné hromadné prepustenie väzňov sa USA podarilo vyjednať vo februári 2023 a viac ako 200 väzňov bolo letecky prepravených do Spojených štátov. Na konci roku 2023 bolo vo väzení tiež asi 30 kňazov, ktorých neskôr z Nikaraguy poslali do exilu vo Vatikáne.
Ortega je 78-ročný bývalý marxistický partizán. S podporou komunistických krajín vrátane Československa v 80. rokoch zvrhol režim diktátora Somozu. Neskôr v občianskej vojne bojoval proti opozícii "contras" podporovanými USA. Po konci studenej vojny v roku 1990 podpísali obidve strany prímerie.
V roku 1990 Ortega prehral prezidentské voľby s Violettou Chamorrovou a k moci sa vrátil až v roku 2007. Spočiatku nič nenasvedčovalo, že začne prenasledovať opozíciu. Neskôr zrušil obmedzenia funkčného obdobia pre prezidenta a prevzal kontrolu nad všetkými zložkami vlády.
Úrady odvtedy postavili mimo zákon viac ako 5000 politických strán, združení a mimovládnych organizácií vrátane náboženských a charitatívnych — medzi nimi aj Červený kríž či skautov, ako aj súkromných univerzít a médií. Štát im tiež skonfiškoval nehnuteľnosti a ďalší majetok.