V Jordánsku sa dnes ráno otvorili volebné miestnosti. Prvé parlamentné voľby od zavedenia reformy, ktorej cieľom bolo okrem iného zmierniť vplyv kmeňov a posilniť politické strany, podľa agentúry Reuters zrejme pomôžu islamistom, ktorým narástla podpora v súvislosti s izraelskou vojnou s palestínskym teroristickým hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Cieľom jordánskej reformy z roku 2022 bolo posilniť postavenie politických strán. Zároveň sa ale podľa Reuters očakáva, že 138-členný parlament zostane v rukách kmeňových a provládnych frakcií.
Nový volebný zákon vyčleňuje 41 kresiel 30 schváleným stranám, z ktorých väčšina je provládna. Zároveň zvýšil počet mandátov vyhradených ženám z 15 na 18 a znížil minimálny vek poslancov z 30 na 25.
Jordánsko má zhruba 11 miliónov obyvateľov, z ktorých 5,1 milióna sú registrovaní voliči starší ako 18 rokov. V 18 volebných obvodoch sa stretne 1623 kandidátov, vrátane 353 žien.
Jordánsko si zachováva volebný systém, ktorý je výhodnejší pre riedko obývané provinčné regióny ako pre husto osídlené mestá, kde žijú prevažne Jordánci palestínskeho pôvodu. Agentúra Reuters v tejto súvislosti píše, že mestá sú v Jordánsku baštou islamistov a sú veľmi spolitizované.
Rozhodnutie jordánskeho kráľa Abdalláha II. usporiadať voľby je vnímané ako odkaz, že politika v krajine pokračuje štandardne, napriek vojne v Pásme Gazy.
Vojna v Gaze, zosilnené razie izraelskej armády a násilnosti osadníkov na Západnom brehu sa pre niektorých jordánskych politikov stali kľúčovou témou kampane.
Ďalší kandidáti sa zamerali na ekonomiku, ktorú ale tiež poznačila vojna v Gaze a rastúce napätie na Blízkom východe. Asi 14 percent hrubého domáceho produktu krajiny totiž podľa agentúry AFP tvoria príjmy z cestovného ruchu. Jordánsko sa potýka aj s vysokou nezamestnanosťou. Pokračujúca vojna v Gaze pritom nahráva islamistom, ktorí sú v Jordánsku najväčšou opozičnou silou a ktorí usporiadali veľké demonštrácie na podporu Hamasu.