Opozičná strana SaS chce zvýšiť stabilitu a predvídateľnosť legislatívneho procesu aj zlepšiť podmienky pre prácu poslancov. Navrhuje preto okrem iného sprísnené pravidlá pre skrátené legislatívne konanie.
Chce tiež zaviesť pripomienkové konanie aj k poslaneckým návrhom zákonov. Sprísniť plánuje tiež posudzovanie tzv. prílepkov. Zmeny chce presadiť novelou rokovacieho poriadku Národnej rady, ktorú poslanci za SaS predložili do parlamentu.
"Vážnym a opakovaným problémom legislatívnej praxe, ako sme to videli aj v prípade novely Trestného zákona, je dlhodobé a opakované zneužívanie skráteného legislatívneho konania na situácie, ktoré nezodpovedajú jeho zákonom vymedzenému účelu," poznamenal jeden z predkladateľov Ondrej Dostál (SaS) na pondelkovej tlačovej konferencii.
Zákonodarcovia preto navrhujú, aby odôvodnenie k návrhu na skrátené legislatívne konanie bolo podrobnejšie. Novela hovorí aj o okolnostiach, za ktorých by vláda mohla skrátené legislatívne konanie navrhnúť.
Podľa nej by mali byť nielen mimoriadne, ale aj vopred nepredvídateľné. SaS chce tiež presadiť, aby návrh na skrátené konanie posudzoval ústavnoprávny výbor a aby bol k nemu určený ako gestorský výbor. "Posúdenie dôvodov je viac právna otázka ako otázka vecná," podotkol Dostál.
Poslanci za SaS volajú aj po prísnejšom posudzovaní tzv. prílepkov. Poukázali na to, že už v súčasnosti sú zakázané pri prerokúvaní návrhu zákona doplňujúce návrhy, ktorými sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom, no napriek tomu sa tak deje.
"Aj v tomto prípade sa preto navrhuje, že ak niektorý z poslancov vysloví pochybnosť, či návrh nie je takýmto prílepkom, mal by ho posúdiť ústavnoprávny výbor. Zároveň sa navrhuje, aby pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa novelizuje iný ako predmetný návrh zákona, obsahovali aj odôvodnenie vecnej súvislosti návrhu s prerokúvaným návrhom zákona," vysvetlili.
V novele SaS okrem toho navrhla zmenu počtu potrebných poslancov na podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k návrhu zákona na schôdzi Národnej rady, a to z 15 na osem.
"Je to minimálny počet na to, aby mohol vzniknúť samostatný poslanecký klub. Domnievame sa, že strana, ktorá má zastúpenie na úrovni samostatného poslaneckého klubu, by mala mať možnosť predkladať aj pozmeňujúce návrhy v pléne," podotkol Dostál. Strana chce presadiť aj zrušenie zákazu používania obrazovej prezentácie pri vystúpení v rozprave. Upraviť plánuje tiež postup pri voľbe verejných funkcionárov v parlamente.
Novela hovorí aj o zmenách v rámci inštitútu hodiny otázok. SaS navrhla, aby sa prvé dve otázky na premiéra žrebovali spomedzi otázok od poslancov, ktorí pri poslednom predchádzajúcom rokovaní o dôvere vláde nehlasovali za jej vyslovenie. Chce zaviesť aj povinnosť pre členov vládneho kabinetu, aby vopred informovali o dôvodoch svojej neprítomnosti.
Líder SaS Branislav Gröhling sa vyjadril aj k stretnutiu parlamentných strán k návrhom zmien rokovacieho poriadku, ktoré v lete avizoval predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter. "My sme boli iba oslovení, aby sme dali nejaké návrhy, v rámci nich sme mali asi o tom diskutovať, ale takáto diskusia nebola. My sme čakali, čo sa udeje cez leto, či koalícia v septembri nepríde s nejakým návrhom rokovacieho poriadku, neudialo sa tak, my sme si prácu za dva mesiace urobili a predložili sme náš návrh rokovacieho poriadku," dodal.