Podiel dane z nehnuteľností na celkovom daňovom výnose na Slovensku je dlhodobo pod priemerom Európskej únie (EÚ). Napríklad v roku 2022 predstavoval na Slovensku 1,2 percenta, kým priemer EÚ bol 2,5 percenta.
Poukázal na to Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) s tým, že medzinárodné inštitúcie odporúčajú Slovensku intenzívnejšie využívanie majetkových daní a naopak znižovanie daní z práce.
Na druhej strane však inštitút upozornil aj na to, že prípadné zvýšenie dane z nehnuteľností by zasiahlo takmer všetkých obyvateľov Slovenska. "Až 90 percent domácností totiž vlastní svoje hlavné bývanie, čo je hneď po Litve druhá najvyššia hodnota v Európskej únii," vyčíslil.
Podľa prieskumu o financiách a spotrebe domácností (HFCS) z roku 2021 majú slovenské domácnosti v nehnuteľnostiach určených na hlavné bývanie uložených 69 percent svojho majetku. Vyšší podiel má v EÚ rovnako iba Litva (75 percent).
Inštitút pripomenul, že daň z nehnuteľností sa na Slovensku, ale napríklad aj v Česku či Poľsku počíta podľa podlahovej plochy.
Národná banka Slovenska (NBS), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ale aj ďalšie inštitúcie odporúčajú zaviesť systém založený na hodnote nehnuteľnosti.
"Ten by mal zvýšiť férovosť a pomôcť pri zmierňovaní rozdielov medzi regiónmi. Umožnilo by to tiež uľahčiť zmenu daňového mixu smerom k majetkovým daniam," vysvetlil ISA.
Zároveň by však táto reforma mala byť realizovaná postupne a opatrne. Veľkosť ani hodnota nehnuteľnosti totiž nemusí vždy súvisieť s výškou príjmov, hlavne v prípade dôchodcov, doplnil inštitút.