Zvýšenie sadzieb daní alebo ich rozšírenie už s najväčšou pravdepodobnosťou nepovedie k takému zvýšeniu príjmov rozpočtu, aby vyriešil celý príspevok ku konsolidácii verejných financií.
Poukázal na to Inštitút sociálnej demokracie (ISD), personálne prepojený so stranou Hlas. Konsolidovať je podľa inštitútu potrebné aj inak.
"Ak dáme do pomeru objem daňových príjmov rozpočtu verejnej správy k objemu hrubého domáceho produktu (HDP) zistíme, že za uplynulých 20 rokov objem daňových príjmov nepresiahol 20 percent vyprodukovaného HDP. Ľudskou rečou povedané, samotné zvýšenie sadzieb daní, alebo ich rozšírenie, už s najväčšou pravdepodobnosťou nepovedie k zvýšeniu daňových príjmov rozpočtu verejnej správy v takom rozsahu, aby mohlo zachrániť konsolidáciu verejných financií v celkovej požadovanej výške jedného percenta HDP," vysvetlil predseda správnej rady ISD Martin Halás.
Naopak, radikálne zvyšovanie daní môže podľa neho spôsobiť spomalenie hospodárskeho rastu a finančné ťažkosti samosprávam, podnikateľom aj domácnostiam. Navyše môže vytvárať inflačné tlaky a ďalší rast nákladov.
Inštitút doteraz navrhol dve konsolidačné opatrenia a pripravuje ďalšie. Prvé opatrenie súvisí so zapojením poberateľov dávok v hmotnej núdzi, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, do pracovného procesu.
To by malo priniesť trvalú konsolidáciu na úrovni viac ako 550 miliónov eur. Druhým opatrením, v celkovej výške viac ako 50 miliónov eur, by podľa ISD mohlo byť zrušenie daňovej optimalizácie uplatňovaním dvoj percentnej asignácie dane z príjmov právnických osôb.
"Ani jedno z týchto navrhovaných opatrení nezvyšuje daňové zaťaženie, vplyvy týchto opatrení by sa nemali premietnuť do inflácie, ani nehrozí, že by štát tieto dane nevybral z dôvodu vyššie prezentovanej, efektívnej hranice pre výber daní v podobe 20 percent podielu HDP," zdôraznil Halás.
Finančná správa by sa mala podľa neho personálne posilniť a zamerať na odstraňovanie daňovej medzery.