Dopyt po klimatizačných zariadeniach výrazne reflektuje vysoké horúčavy, nakoľko medziročne narástol o 20 až 30 percent. Uviedol to prezident Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá (SZCHKT) Vladimír Orovnický.
"To, že so zvyšujúcou sa vonkajšou teplotou narastá potreba chladenia a tým pádom aj spotreba elektrickej energie, je jednoducho fakt. Kvantifikovať, aká je vlastne táto spotreba, však nie je úplne jednoduché," uviedol Orovnický na sociálnej sieti s tým, že v rôznych klimatických pásmach Slovenska vidno výrazné rozdiely.
Priemerná spotreba prepočítaná na jedno zariadenie je podľa neho v bratislavskom regióne oproti celoslovenskej vyššia o 17 percent. V žilinskom regióne je táto spotreba nižšia o 32 percent.
Dodal, že to samozrejme súvisí s nižšou vonkajšou priemernou teplotou v danom regióne. Priemerná spotreba klimatizačných zariadení bola podľa neho v júli na úrovni 31,55 gigawatthodiny.
"Tak, ako je problematika tvorby emisií oxidu uhličitého pri chladení na prvý pohľad jednoduchšia, o to komplikovanejšia môže byť adaptácia na klimatické zmeny a zvyšujúci sa tlak na spoločnosť, ktorá si nebude vedieť poradiť so znižovaním teplôt v budovách. Potreba riešenia tohto problému tiež neprispeje pozitívne k problematike energetickej chudoby," vysvetlil Orovnický.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) začiatkom augusta informoval, že tohtoročný júl bol na Slovensku veľmi až mimoriadne teplý.
Najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu bola 24,9 stupňa Celzia v Hurbanove a na meteorologickej stanici Bratislava - letisko. Absolútne najvyššia teplota vzduchu bola 37,9 stupňa Celzia 12. júla v Mužli.