V súvislosti s horúčavami zomrelo v Európe v roku 2023, ktorý bol na kontinente druhý najteplejší, takmer 48-tisíc ľudí, píše to dnes denník El País s odvolaním sa na výsledky štúdie španielskych a francúzskych vedcov, ktorú vydala revue Nature Medicine. Počet mŕtvych sa však podľa analýzy štúdie za posledných 20 rokov výrazne znížil vďaka adaptačným opatreniam.
Štúdia skúmala údaje a záznamy z 35 európskych štátov, kde žije zhruba 550 miliónov ľudí. Vedci odhadli vlaňajší počet úmrtí v súvislosti s horúčavami v týchto štátoch na 47 690.
Najväčší počet úmrtí súvisiacich s horúčavami na milión obyvateľov pripadá na Grécko (390 úmrtí), Bulharsko (229 úmrtí) a Taliansko (209 úmrtí). Vyšší údaj vo všeobecnosti vykazujú krajiny na juhu Európy, zatiaľ čo na severe je údaj pod 100 úmrtí na milión obyvateľov. V Česku predstavuje počet 34 úmrtí na milión obyvateľov.
Bez adaptačných opatrení zavedených od začiatku storočia by počty mŕtvych boli podľa analýzy vedcov o 80 percent vyššie. Zlomový bol rok 2003, keď pri vlne horúčav v Európe zomrelo vyše 70-tisíc ľudí. "Dnes sme na tieto úrovne (tepla) ďaleko viac zvyknutí a vieme, čo robiť," povedala denníku El País jedna z autoriek štúdie Elisa Gallová. Podľa nej k znižovaniu počtu úmrtí prispievajú aj rozšírenie systémov varovania, väčšia pripravenosť úradov a zdravotníckych zariadení a postupná adaptácia miest na nové podmienky.
Najväčším rizikovým faktorom je podľa vedcov vysoký vek. Pravdepodobnosť úmrtia je osemkrát vyššia u ľudí vo veku 80 a viac rokov ako u ľudí vo veku 64 až 79 rokov. Podľa inej štúdie najčastejšie dôvody hospitalizácie v súvislosti s vysokými teplotami sú zlyhanie obličiek a infekcia močových ciest, píše El País.