Kolumbijská povstalecká krajne ľavicová skupina Národná oslobodzovacia armáda (ELN) nebude útočiť na kolumbijské vojenské jednotky ani po vypršaní prímeria, ktoré uzavrela s vládou v Bogote. ELN to uviedla v utorok vo svojom vyhlásení. Informuje agentúra Reuters a nezisková organizácia Insight Crime.
"V rámci úsilia o mier nebude ELN vykonávať útočné operácie proti armáde, polícii alebo bezpečnostným silám kolumbijského štátu," uvádzajú povstalci. Skupina však dodala, že v prípade útoku voči nej je pripravená sa brániť.
Polročné prímerie vypršalo v sobotu. Kolumbijský minister obrany Ivan Velásquez v pondelok uviedol, že armáda obnoví vojenské operácie proti povstaleckým jednotkám.
Súčasný prezident Gustavo Petro, ktorý je považovaný za prvého ľavicového prezidenta Kolumbie, obnovil mierové rokovania s ELN koncom roka 2022. Jeho cieľom je uzavrieť trvalý mier a ukončiť šesť dekád trvajúci konflikt v Kolumbii, ktorý si už vyžiadal životy viac ako 450-tisíc ľudí.
Mierové rokovania sa však v uplynulých mesiacoch spomalili, keďže ELN obnovila únosy, ktoré boli jedným z jej hlavných finančných zdrojov. Mierové rozhovory výrazne komplikuje aj nejednotné velenie povstalcov, pričom viaceré frakcie ELN nerešpektujú dohodnuté podmienky.
Insight Crime poukazuje na to, že ELN je posledným skutočným povstaleckým hnutím v Kolumbii. Silné postavenie má aj v susednej Venezuele. ELN vznikla v roku 1964 a v súčasnosti má podľa odhadov asi 6000 členov. USA a EÚ ju považujú za teroristickú organizáciu.
ELN spolu s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC) patrila k najsilnejším ozbrojeným skupinám vo vojne v Kolumbii, ktorá sa začala v roku 1964. Boje s FARC sa skončili po historickej mierovej dohode z roku 2016. ELN však vo svojej činnosti pokračovala.
Násilie preto v krajine neutícha. Stále prebiehajú boje o územie a zdroje medzi partizánskymi skupinami odštiepenými od FARC a ELN, drogovými kartelmi a inými polovojenskými skupinami.