Mikrobi v kôre stromov zohrávajú životne dôležitú úlohu pri odstraňovaní metánu z atmosféry. Zistili to vedci z Birminghamskej univerzity, o ktorých novej štúdii informoval spravodajský server The Guardian.
Metán patrí medzi skleníkové plyny. Je produktom poľnohospodárstva a spaľovania fosílnych palív a je 28-krát silnejší ako oxid uhličitý. V atmosfére však zostáva kratší čas.
Od predindustriálnej doby je metán zodpovedný za približne 30 percent globálneho otepľovania, pričom jeho emisie v súčasnosti rastú najrýchlejšie od 80. rokov 20. storočia.
Tím autorov štúdie Birminghamskej univerzity, ktorá bola publikovaná v časopise Nature a viedol ju profesor Vincent Gauci, skúmal úroveň absorpcie metánu v tropických lesoch v Amazonii a Paname, v listnatých lesoch mierneho pásma vo Wytham Woods v Oxfordshire v Británii a v ihličnatých lesoch severného pásma vo Švédsku.
Zistilo sa, že úroveň absorpcie metánu je najvyššia v tropických lesoch, pravdepodobne vďaka schopnosti mikrobov prospievať v teplých a vlhkých podmienkach.
Predtým sa malo za to, že jediným suchozemským pohlcovačom metánu je pôda. Baktérie v pôde tento plyn dokážu pohlcovať a rozkladať a využívať ho ako zdroj energie. Gauci však uviedol, že tento výskum poukázal na "pozoruhodný nový spôsob, akým stromy poskytujú životne dôležitú klimatickú službu".
Klimatická konferencia OSN (COP26), ktorá sa konala v roku 2021 v škótskom Glasgowe, si okrem iného stanovila za cieľ znížiť emisie metnu o 30 percent do konca tohto desaťročia. Aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť, je podľa Gauciho potrebné sadiť ďalšie stromy a znížiť odlesňovanie.
Vysádzanie stromov sa stalo kľúčovou súčasťou taktiky v boji proti klimatickej kríze. Iný výskum, ktorý bol zverejnený tento týždeň v časopise Nature Climate Change, však ukazuje, že by jednotlivé krajiny mali zvážiť výhody a nevýhody výsadby stromov, pretože prirodzená obnova lesa je za určitých okolností nákladovo efektívnejšia.
Jacob Bukoski, vedec z lesníckej fakulty americkej Oregonskej štátnej univerzity, a jeho tím analyzovali pre účely štúdie údaje z tisícov zalesňovacích lokalít v 130 krajinách. Zistili, že prirodzená obnova by bola počas 30 rokov nákladovo najefektívnejšia na 46 percentách skúmaných plôch, zatiaľ čo výsadba by bola nákladovo efektívnejšia na 54 percentách z nich.
"Všeobecne povedané, môžeme nechať lesy, aby sa obnovovali samy, čo je pomalé, ale lacné, alebo zvoliť aktívnejší prístup a vysádzať ich, čo rast urýchli, ale je to drahšie," povedal Bukoski.