Ekonomiky krajín strednej a východnej Európy, ktoré sú súčasťou Európskej únie, by mali v tomto roku vzrásť o 2,7 percenta a v roku 2025 o 2,9 percenta.
Odhadujú to analytici medzinárodnej bankovej skupiny UniCredit v aktuálnom vydaní ich pravidelného ekonomického prehľadu CEE Quarterly. Do sledovanej skupiny krajín zaraďujú Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
"Najväčšou hnacou silou rastu bude naďalej súkromná spotreba, pričom v tomto roku prispejú k rastu aj verejné investície, zatiaľ čo oživenie kapitálových výdavkov sa očakáva v roku 2025. Čistý vývoz nepodporí hospodársky rast skôr ako v budúcom roku," priblížil hlavný ekonóm UniCredit pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa. Kúpna sila domácností v tomto regióne by mala v druhom polroku 2024 aj v roku 2025 naďalej rásť.
Analytici zároveň upozornili, že krajiny ako Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Rumunsko a Turecko budú musieť znížiť svoje rozpočtové deficity, hranicu troch percent hrubého domáceho produktu však aj tak nedosiahnu.
V ostatných krajinách strednej a východnej Európy sú podľa nich fiškálne riziká obmedzené. "V prípade, že nedôjde k sprísneniu fiškálnej politiky, vidíme riziko zníženia ratingu štátu v Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku," varovali ekonómovia.
Predpokladajú, že centrálne banky majú v roku 2024 opatrnejší postoj v dôsledku pretrvávajúcich inflačných tlakov v prostredí uvoľnenej fiškálnej politiky a silného spotrebiteľského dopytu. Na druhej strane, trhy v súčasnosti podľa nich možno podceňujú počet znížení sadzieb v roku 2025, kedy budeme svedkami približovania k cieľovým sadzbám v aktuálnom menovom cykle.
Medzi hlavné riziká prognózy zaraďujú analytici napríklad zastavenie energetickej transformácie v strednej Európe, politické boje odďaľujúce prijatie eura v Bulharsku, zaostávanie niektorých krajín strednej a východnej Európy v dvojrýchlostnej Európe, ale aj slabé snahy v oblasti prijímania reforiem pred očakávaným demografickým prepadom na konci desaťročia.