Grécky minister zahraničných vecí Jorgos Jerapetritris v stredu vyhlásil, že Európa má povinnosť ujať sa detí zranených a traumatizovaných vojnou v palestínskom Pásme Gazy.
V rozhovore pre agentúru Reuters Jerapetritis doplnil, že pre projekt dočasného prevozu detí z Pásma Gazy hľadá v Európe partnerov. Neuviedol, koľko ľudí by Grécko alebo EÚ mohli prijať. Dodal, že o tomto pláne tento týždeň diskutoval aj s palestínskym premiérom Muhammadom Mustafom.
Grécky minister zdôraznil, že táto iniciatíva nesúvisí s migráciou, ktorá sa v Európe stala politicky citlivým problémom a mala za následok oživenie pravice vo viacerých jej krajinách.
"Voči tejto tragédii (v Pásme Gazy) musíme zaujať veľmi jasný postoj," zdôraznil Jerapetritis. Európa by podľa neho mala byť otvorená zraneným ľuďom z Pásma Gazy, ale aj deťom, ktorým tam hrozí hladomor alebo iné nebezpečenstvá.
Grécko bolo začiatkom júna zvolené za nestáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov na roky 2025-26.
Jerapetritis vyjadril v tejto súvislosti presvedčenie, že historické väzby Grécka s arabským svetom mu dávajú dôveryhodný mandát, aby mohlo pôsobiť aj ako mierový sprostredkovateľ.
Jerapetritis informoval, že tento týždeň hovoril s palestínskymi a izraelskými predstaviteľmi o spôsoboch, ako dosiahnuť mier v Pásme Gazy a začať s jeho povojnovou obnovou.
"Nemali by sme čakať... kým sa vojna skončí, aby sme mohli začať s diskusiami o tom," vyzval šéf gréckej diplomacie. Dodal, že pôjde o obrovský projekt, ktorý treba pripraviť čo najskôr.
Vojna v Pásme Gazy sa začala po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na juh Izraela zo 7. októbra 2023. Militanti vtedy zabili vyše 1100 ľudí, väčšinou civilistov. Do Pásma Gazy zároveň uniesli približne 250 rukojemníkov.
Izrael odpovedal masívnymi náletmi a pozemnou ofenzívou. Veľká časť Pásma Gazy je v dôsledku bojov zničená a jeho obyvatelia sú vo veľmi zlej humanitárnej situácii.