V Nemecku vlani rekordne vzrástol počet politicky motivovaných trestných činov. Čiastočne k tomu prispeli konflikty na Ukrajine a v Pásme Gazy. Uviedla to v utorok nemecká vnútroštátna spravodajská služba, píše agentúra AFP.
Nemecké úrady zaznamenali v roku 2023 60.028 politicky motivovaných trestných činov oproti 58 916 v roku 2022. Približne 25 660 z nich vlani spáchali pravicoví extrémisti, čo je oproti roku 2022 nárast o 22,4 percenta.
"Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 využívajú pravicoví extrémisti následné hospodárske otrasy... v politických kampaniach a výzvach na mobilizáciu," píše sa v správe nemeckej spravodajskej služby.
Trestné činy spáchané ľavicovými extrémistami vzrástli o 10,4 percenta, no ich počet - 4248 - bol oproti pravicovým extrémistom oveľa nižší.
Z 33 na 492 stúpol v krajine aj počet antisemitských trestných činov. Prevažná väčšina z nich bola spáchaná po útoku hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023. "Hrozná eskalácia na Blízkom východe po terore proti Izraelu má žiaľ vplyv aj na nás," povedala nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová.
Nemecko podľa nej zaznamenáva aj zvýšenú bezpečnostnú hrozbu zo strany zahraničných mocností v podobe špionáže, sabotáže, dezinformácií a kybernetických útokov. "Na špionáž voči Nemecku využívajú svoje spravodajské služby vo veľkej miere najmä Rusko, Čína a Irán," dodala.
Faeserová označila "masívne hybridné hrozby" zo strany Ruska za najväčšie nebezpečenstvo pre Nemecko zo zahraničia.