Umelú inteligenciu vnímajú ľudia ako dobrého pomocníka pre zvýšenie efektívnosti a produktivity najmä v oblasti práce. Viacerí z nej však majú strach, až 26 percent opýtaných Slovákov sa obáva jej zneužitia človekom.
Za najväčšie nevýhody považujú šírenie hoaxov, dezinformácií, deepfake videa, zneužitie osobných údajov či hackerské útoky. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky.
"Umelá inteligencia vyvoláva v ľuďoch strach a pocit ohrozenia," uviedol autor projektu a analytik IVO Marián Velšic. Druhou významnou nevýhodou AI je podľa respondentov ohrozenie trhu práce. Takmer pätina opýtaných (17 percent) tvrdí, že nasadenie AI pripraví mnohých ľudí o prácu alebo zásluhou nej zanikne množstvo profesií a povolaní.
Každý desiaty respondent uviedol v prieskume tiež riziko všeobecnej hrozby zo strany umelej inteligencie - zničenie civilizácie, teda keď AI nahradí a ovládne človeka, prípadne nejakým spôsobom človeku ublíži.
K týmto respondentom možno navyše pridať ďalších šesť percent, ktorí považujú za jej najväčšiu nevýhodu stratu slobody, súkromia, manipuláciu, ovládanie či sledovanie ľudí, dodal IVO vo vyhlásení.
Umelá inteligencia je pomerne negatívne vnímaná v tých oblastiach, ktoré majú bezpečnostno-vojenský alebo politicko-mocenský charakter. Napríklad väčšiu škodlivosť ako užitočnosť AI v politike očakáva až 61 percent, v armáde 50 percent a v oblasti bezpečnosti 42 percent opýtaných Slovákov, doplnil Velšic.
Naopak, takmer 30 percent považuje za najväčšiu výhodu AI zvýšenie efektívnosti a produktivity najmä v oblasti práce. Napríklad tým, že šetrí čas, znižuje náklady, šetrí pracovnú silu, zjednodušuje výrobné procesy, nahradzuje človeka v automatizovaných či nebezpečných činnostiach.
Ďalšie výhody si ľudia spájajú najmä s vlastnosťami umelej inteligencie. Podľa 20 percent opýtaných je to rýchlosť AI - napríklad v rozhodovaní, riešení úloh či dostupnosti informácií. Desať percent vyzdvihuje presnosť a spoľahlivosť a deväť percent komplexnosť, variabilitu alebo flexibilitu umelej inteligencie.
Celoslovenský prieskum na vzorke 1069 respondentov starších ako 14 rokov sa uskutočnil v apríli tohto roku. Realizoval ho Inštitút pre verejné otázky (IVO) s podporou nadácie ESET. IVO je nezávislým centrom pre analýzy otázok verejnej politiky a transformačných procesov spoločnosti.