Voľby do Európskeho parlamentu v Holandsku priniesli výsledok, ktorý takmer každá strana môže označiť za svoje víťazstvo, hodnotí situáciu portál DutchNews.nl.
Krajne pravicová Strana slobody Geerta Wildersa sa teší z najväčšieho nárastu kresiel v europarlamente - z jedného v doterajšom europarlamente na šesť na nasledujúcich päť rokov. Víťazstvo v eurovoľbách si však pripísala Ľavicová aliancia Strany práce (PvdA) a Zelených (GroenLinks) vedená Fransom Timmermansom, ktorá získala osem z 31 holandských mandátov.
Wilders sa vyhlásil za "najväčšieho víťaza" aj preto, lebo GroenLinks a PvdA si po štyroch rozdelia miesta v dvoch rôznych frakciách EP. Avšak vzhľadom na to, že Wilders pred voľbami tvrdil, že ide o súboj medzi ním a Timmermansom, sú výsledky volieb preňho prehrou, poznamenáva DutchNews.nl.
V percentuálnom vyjadrení bol rozdiel medzi PVV a Ľavicovou alianciou takmer štyri body oproti vlaňajším parlamentným voľbám v prospech opozície. Aj preto Timmermans voľby prezentuje ako víťazstvo, hoci ním vedená koalícia ako celok bude mať v EP o jedno kreslo menej ako doteraz a labouristi stratia dvoch členov vo frakcii socialistov a demokratov (S&D).
DutchNews.nl pripomenul, že sa nepotvrdilo očakávané "zemetrasenie" v EP, teda veľký nárast krajnej pravice v celej Európe. To uľahčuje súčasnej šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej z Európskej ľudovej strany (EPP) boj o druhé funkčné obdobie, aj keď platí, že vnútrostranícky bude čeliť silnejšej skupine ultrakonzervatívnych strán.
V prípade Holandska ide napríklad o Roľnícko-občianske hnutie (BBB), ktoré sa hlási do EPP, zároveň však žiada oslabenie kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody. Do EPP sa hlási aj rovnako euroskeptická Reformovaná politická strana (SGP) a bez problémov pre ľudovcov sa javí iba Nová spoločenská zmluva (NSC), ktorá však bude mať len jeden mandát v EP.
Holandské strany, ktoré stavili na proeurópskosť, obsadili 21 z 31 kresiel - tri získali aj kresťanskí demokrati (CDA), dve celoeurópska strana Volt a jeden Strana za práva zvierat (PvdD).
Podľa DutchNews.nl Holandsku hrozí rozpor medzi ambíciami novej pravicovej koaličnej vlády a politikou EÚ. Koaličná dohoda totiž obsahuje taký súbor požiadaviek na migračnú a poľnohospodársku politiku EÚ, ktoré Haag dostanú do konfrontácie s Bruselom.
Štyri koaličné strany v eurovoľbách celkovo získali menej ako 40 percent hlasov, čo môže naznačiť určitý odklon voličských priorít od jesene 2023.