Ruský Najvyšší súd v utorok zamietol odvolanie proti rozsudku, ktorý súd nižšieho stupňa vyniesol nad opozičným politikom Vladimirom Kara-Murzom na základe obvinení z vlastizrady, spolupráce s nežiaducou organizáciou a šírenia nepravdivých informácií o ruskej armáde. Kara-Murza bol za to odsúdený na 25 rokov väzenia. Trest si odpykáva vo väzení s maximálnym stupňom stráženia, informuje TASR.
Kara-Murza pred súdom svoju vinu nepriznal; jeho priaznivci nepochybujú o tom, že je prenasledovaný z politických dôvodov, dodala vo svojej správe stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Samotný Kara-Murza prirovnal svoj prípad k súdnym procesom zo stalinistických čias.
Agentúra Reuters pripomenula, že rozsudok nad Kara-Murzom je zatiaľ najprísnejší svojho druhu vynesený v Rusku od začiatku invázie ruskej armády na Ukrajinu.
Podľa rozsudku Kara-Murza vo svojich verejných vyjadreniach obvinil ruskú armádu z používania zakázaných prostriedkov a metód vedenia vojny na Ukrajine a zorganizoval aj akciu na podporu politických väzňov za peniaze mimovládnej organizácie Free Russia Foundation, ktorá je v Rusku zakázaná. Obvinenie z vlastizrady zasa súvisí s jeho verejnou kritikou ruského vedenia v zahraničí - vrátane prejavu v Snemovni reprezentantov amerického štátu Arizona.
K jeho zadržaniu došlo niekoľko hodín po tom, čo americká spravodajská televízia CNN odvysielala rozhovor, v ktorom Kara-Murza povedal, že Rusko riadi "režim zabijakov".
Kara-Murza vo svojom odvolaní argumentoval, že bol odsúdený za uplatnenie svojho práva na slobodu prejavu, keď verejne vyjadril odpor voči prezidentovi Vladimirovi Putinovi a vojne na Ukrajine.
Tento 42-ročný opozičný politik má ruské aj britské občianstvo. Keďže prežil najmenej dva pokusy o svoje otrávenie, jeho manželka Jevgenija opakovane vyjadruje obavy o jeho život vo väzení - Kara-Murza si svoj trest momentálne odpykáva vo väzenskom tábore za polárnym kruhom. Obavy o jeho život vzrástli aj v súvislosti so smrťou lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného v polovici februára.
Kara-Murza je bývalým podpredsedom Strany ľudovej slobody (PARNAS) i bývalým podpredsedom nadácie Slobodné Rusko. Bol zvolený aj za člena koordinačnej rady ruskej opozície. Je známy aj ako novinár a politický komentátor. V roku 2024 mu udelili Pulitzerovu cenu, najprestížnejšie novinárske ocenenie v USA.