Izrael dnes odkázal štyrom európskym krajinám, že ich plán na výhľadové uznanie palestínskeho štátu predstavuje "odmenu za terorizmus", ktorá by len znížila šance na vyjednanie riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu medzi oboma stranami. S odvolaním sa na vyjadrenie izraelského ministra zahraničia o tom informovala agentúra Reuters.
Španielsko v piatok oznámilo, že sa v mene mieru na Blízkom východe dohodlo s Írskom, Maltou a Slovinskom na prijatí prvých krokov, ktoré by - až na to budú správne podmienky - by - mali prijať- viedli k uznaniu samostatného palestínskeho štátu na území Západného brehu Jordánu, ktoré v súčasnosti okupuje Izrael, a Pásma Gazy, kde Izrael teraz vedie vojnu proti hnutiu Hamas.
"Uznanie palestínskeho štátu po masakre zo 7. októbra je odkazom Hamasu a ďalším palestínskym teroristickým organizáciám, že vražedné teroristické útoky na Izraelčanov budú odmenené politickými gestami voči Palestínčanom," uviedol izraelský minister zahraničia Jisrael Kac na sieti X.
"Konflikt bude možné vyriešiť len priamym rokovaním medzi oboma stranami. Akékoľvek snahy o uznanie palestínskeho štátu iba odďaľujú dosiahnutie riešenia a zvyšujú nestabilitu v regióne," dodal šéf izraelskej diplomacie bez spresnil, aké riešenie má na mysli.
Izrael, v ktorého súčasnej vláde zasadajú krajne pravicoví, nacionalistickí a ultraortodoxní politici, myšlienku palestínskej štátnosti dlhodobo odmieta. Dostáva sa tak čoraz viac do sporu so západnými mocnosťami na čele so Spojenými štátmi, ktoré síce podporujú jeho vojnový cieľ poraziť Hamas, ale chcú poznať diplomatický plán na povojnové usporiadanie.
Aj Hamas, ktorý v Pásme Gazy vládne už od roku 2007 a ktorý Izrael, USA i EÚ označujú za teroristickú organizáciu, mierovú dohodu s Izraelom odmieta. Vlani 7. októbra zosnoval krvavý teroristický útok, ktorý si v izraelskom pohraničí vyžiadal 1200 obetí, väčšinou medzi civilistami, a podnietil ničivú izraelskú odvetu v Pásme Gazy, ktorá trvá dodnes.
Spolu s vojnou v Gaze eskalovalo tiež násilie a vojenská razie na Západnom brehu, kde Izrael udržiava rozsiahle židovské osady. Vrátane východného Jeruzalema, ktorý chcú Palestínčania za hlavné mesto svojho budúceho štátu, v nich žije asi 700-tisíc Židov.