Slovenské verejné financie rýchlym tempom strácajú pôdu pod nohami a minister financií Ladislav Kamenický na to nereaguje.
Upozornil na to v utorok opozičný poslanec Národnej rady a podpredseda finančného výboru Marián Viskupič (SaS). Reagoval tak na aktuálne informácie, že Slovensko si požičiava najdrahšie v eurozóne.
"Ešte v januári 2022 sme si požičiavali takmer najlacnejšie v eurozóne a teraz prvýkrát naše úročenie preskočilo aj Taliansko, ktoré bolo dlhodobo najhorším v celej eurozóne... Investori neveria našej vláde, neveria ministrovi financií, neveria vládou prezentovanej konsolidácii verejných financií," vyhlásil Viskupič.
Vidí za tým tri základné dôvody. Tým prvým je, že konsolidácia verejných financií prijatá na tento rok nie je reálna, pretože bola prakticky celá popretá novými výdavkami.
"Ďalším dôvodom je, že schválená konsolidácia je najhoršia možná. Je to zvýšenie príjmov od občanov a firiem, teda zvýšenie daní, poplatkov a odvodov, žiadne šetrenie na výdavkoch štátu. Tretím dôvodom sú v aktuálnom momente žiadne relevantné informácie o plánovanej konsolidácii pre budúce roky, ani pre najbližší rok 2025," podčiarkol opozičný poslanec.
Minister financií podľa neho zatiaľ nepovedal nič konkrétne o plánovaných opatreniach. Konsolidačné ciele sú tak len prázdne čísla, keďže rozpočet nehovorí nič o tom, ako ich dosiahnuť. Viskupič sa preto vôbec nečuduje investorom do slovenského verejného dlhu, že neveria udržateľnosti slovenských verejných financií a požadujú vysoké úroky.
"Aj preto by sa minister financií mal touto témou zaoberať, mal by reagovať, mal by prinášať riešenia. Ale skôr to vyzerá, akoby sa úplne stratil," kritizoval poslanec. Upozornil, že zatváranie očí pred realitou a vytváranie "hmly" problémy slovenských verejných financií nevyrieši.
Vyčíslil, že Slovensko vytvorí tento rok dlh takmer osem miliárd eur. "Tento rok si plánujeme požičať 10 miliárd eur, no ani to nebude stačiť, pretože popri financovaní nového dlhu treba splatiť aj ten starý. Znamená to, že bude treba načrieť aj do hotovostnej rezervy štátu. Náklady na obsluhu dlhu budú približne vo výške 1,36 miliardy eur, čo predstavuje šesť percent všetkých príjmov štátu," doplnil Viskupič s tým, že táto suma bude v rokoch 2025 a 2026 ešte rásť.