Emisie skleníkových plynov v Nemecku vlani klesli o desať percent, čo je najhlbší prepad od znovuzjednotenia krajiny roku 1990. Ekonomika oslabila, zatiaľ čo výroba ekologickej energie vzrástla. Podľa Spolkového úradu pre životné prostredie je krajina na dobrej ceste splniť svoj klimatický cieľ pre rok 2030, keď chce znížiť emisie oproti roku 1990 o 65 percent.

Najväčšia európska ekonomika vlani klesla o 0,3 percenta. Na vine boli vysoké ceny energií a slabý zahraničný dopyt po jej vývoze.

Nemecko bolo po desaťročia motorom európskej ekonomiky. Umožňovali mu to okrem iného lacné dodávky ruského plynu, ktorý Berlín prestal dovážať po invázii Moskvy na Ukrajinu.

Emisie z priemyselnej výroby v Nemecku v roku 2023 klesli o 7,7 percenta, uviedol UBA. Samotná priemyselná výroba sa v minulom roku znížila iba o 1,2 percenta, a to napriek väčšiemu poklesu v energeticky náročných odvetviach, ako je chemický priemysel a kovovýroba, kde výroba klesla o takmer osem, respektíve o 5,3 percenta, ukázali údaje združenia VCI a BDI.

Minister pre oblasť klímy a hospodárstva Robert Habeck odpovedal na otázku, či za poklesom emisií nestojí skôr slabšia ekonomika, ako že by išlo o udržateľný trend. Podľa neho bol rok 2023 síce výnimočný a vláda očakáva úplné hospodárske oživenie, ale ďalšie plánované opatrenia vraj pomôžu dosiahnutý pokrok v množstve emisií udržať.

Emisie z elektrární sa výrazne znížili vďaka rastúcej výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. Tá v minulom roku pokrývala takmer 52 percent spotreby elektriny.

K zníženiu emisií prispel aj nárast dovozu elektriny vrátane elektriny z francúzskych jadrových reaktorov. Pomohol aj pokles celkovej spotreby energie o štyri percentá.

UBA oznámil, že emisie v minulom roku klesli na 673 miliónov ton, čo potvrdzuje predbežné odhady. Najväčšia európska ekonomika sa chce do roku 2045 stať uhlíkovo neutrálna, v súčasnosti je uhlíkovo neutrálna zo zhruba 46 percent.