Kirgizský parlament dnes prijal návrh zákona, ktorý podľa agentúr Reuters a AFP pripomína ruskú normu o takzvaných zahraničných agentoch. Zostáva podpis prezidenta Sadyra Žaparova. Medzinárodní pozorovatelia vyjadrili obavy, že zákon v stredoázijskej krajine obmedzí prácu mimovládnych organizácií a nezávislých médií.
Návrh zákona má podľa agentúr úradom umožniť zvýšenú kontrolu nad organizáciami, ktoré získavajú financie zo zahraničia a zaoberajú sa činnosťou, ktorá je považovaná za politickú. To sa podobá na to, čo platí v Rusku.
Táto krajina kontroverzný zákon o "zahraničných agentoch" prijala v roku 2012 a postupne ho rozšírila a sprísnila. Označenie zahraničný agent, ktoré má od čias Sovietskeho zväzu hanlivý podtext, tam obnáša ďalšiu vládnu kontrolu a je považované za jeden z prostriedkov úradov na potláčanie kritikov ruského režimu.
Kirgizský parlament na svojom webe podľa AFP uvádza, že cieľom návrhu zákona je to, čo úrady nazývajú "podporou transparentnosti činnosti mimovládnych organizácií, vrátane tých financovaných cudzími štátmi".
V prípade zoskupení získavajúcich financie zo zahraničia zavádza termín "zahraničný zástupca". Žaparov už v minulosti pohrozil, že podnikne kroky proti organizáciám, ktoré podľa neho podkopávajú štátnu a politickú bezpečnosť, poznamenala AFP.
Medzinárodní pozorovatelia varujú, že zákon by mohol znamenať koniec pre menšie skupiny v občianskej spoločnosti v čase, keď sú už tak oslabené.
"Ak bude tento zákon prijatý, tak mám obavy, že to bude mať úplne negatívny dopad na občiansku spoločnosť, ochrancu ľudských práv a médiá v Kirgizsku," uviedol. uviedol predtým Matteo Mecacci, riaditeľ Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, ktorý pôsobí v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Zástupcovia Európskej únie a niektorých západných veľvyslanectiev návrh zákona kritizovali v spoločnom vyhlásení a vyzvali prezidenta, aby ho revidoval. Zákon podľa nich bude v rozpore s medzinárodnými normami a ohrozí zahraničnú pomoc obyvateľom Kirgizska.
Kirgizsko, kde žije zhruba 6,5 milióna ľudí, patrí k najchudobnejším postsovietskym republikám. Podľa agentúry AFP bola táto krajina tradične jedna z najotvorenejších v regióne, v ďalších tamojších štátoch je sloboda prejavu obmedzovaná a politická opozícia takmer neexistuje. V posledných mesiacoch je však demokracia v Kirgizsku na ústupe.
Agentúra AFP pripomína zatknutie viacerých novinárov a pokus úradov uzavrieť viaceré súkromné médiá. Mimovládne organizácie kritizujú koncentráciu moci u prezidenta Žaparova a šéfa tajných služieb Kamčybeka Tašijeva. Reuters pripomína, že Kirgizsko v posledných rokoch upevnilo vzťahy s Ruskom.