Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili v utorok nové pravidlá, ktorých cieľom je harmonizovať uplatňovanie sankcií EÚ vo všetkých členských štátoch. Informuje o tom spravodajca TASR.
Smernicu o kriminalizácii porušovania a obchádzania sankcií EÚ, na ktorej sa EP už dohodol s členskými štátmi, podporilo 543 poslancov, 45 bolo proti a 27 sa zdržalo hlasovania. Smernica zavedie spoločnú definíciu porušovania a obchádzania sankcií a minimálne tresty za ich porušenie.
Sankcie EÚ majú podobu zmrazenia finančných prostriedkov a aktív vrátane kryptoaktív, zákazov cestovania, zbrojných embárg a obmedzení pre podnikateľské sektory. Prijímajú sa na úrovni EÚ, ale ich presadzovanie závisí od členských štátov, medzi ktorými sa definície porušenia prijatých sankcií líšia.
Nová smernica stanovuje jednotnú definíciu porušení vrátane nezmrazovania finančných prostriedkov, nerešpektovania zákazov cestovania alebo zbrojných embárg, prevodu finančných prostriedkov osobám na sankčných zoznamoch alebo obchodovania so štátnymi subjektmi krajín, na ktoré sa vzťahujú sankcie. Trestným činom sa stane aj poskytovanie finančných služieb alebo právneho poradenstva v rozpore so sankciami.
V smernici je zadefinované aj obchádzanie sankcií a spresňuje sa, že je to trestný čin. Ide o zatajenie alebo prevod finančných prostriedkov, ktoré by mali byť zmrazené, zakrytie skutočného vlastníctva majetku a nenahlásenie potrebných informácií.
Humanitárna pomoc alebo podpora základných ľudských potrieb sa podľa smernice nepovažujú za porušenie sankcií.
Smernica zabezpečuje, že trest za porušenie a obchádzanie sankcií je odrádzajúci, z týchto činov robí trestné činy s trestom odňatia slobody s hornou hranicou päť rokov vo všetkých členských štátoch EÚ. Pri spoločnostiach, ktoré porušujú alebo obchádzajú sankcie, musia mať sudcovia možnosť udeliť odrádzajúce pokuty. Členské štáty určia, či sudca uloží maximálnu pokutu na základe celosvetového ročného obratu spoločnosti alebo na základe absolútnej maximálnej sumy.
V súčasnosti môžu rôzne tresty v členských krajinách viesť k postupu, pri ktorom sa vyhľadávajú členské štáty s najslabším presadzovaním sankcií.
Nová právna norma bude okrem úmyselných porušení sankcií kriminalizovať aj obchod so zbraňami alebo položkami s dvojakým použitím aj v prípadoch závažnej nedbanlivosti.
Smernicu ešte musí formálne schváliť Rada EÚ (členské krajiny). Platnosť nadobudne 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ, po ktorom budú mať členské štáty rok na to, aby ju previedli do vnútroštátnej legislatívy.
EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky prijala doteraz viac ako 40 režimov sankcií voči tretím stranám. Naposledy to bolo proti Rusku po jeho invázii na Ukrajinu.