StoryEditor

Zástupcovia kmeňov v Namíbii žiadajú od Nemecka navrátenie pôdy svojich predkov

07.03.2024, 21:41
Autor:
ČTKČTK

Členovia namibijských komunít upozorňujú, že spoločné vyhlásenie z roku 2021 neriešilo otázku vlastníctva pôdy a že pôda predkov zabraná nemeckými silami nebola vrátená.

Členovia komunít pôvodných obyvateľov Namíbie, ktorých predkovia boli obraní o majetok a zabití, chcú s Nemeckom znovu rokovať o navrátení pôdy, ktorej sa pred viac ako sto rokmi zmocnila nemecká koloniálna správa. Napísala to dnes agentúra Reuters.

Nemecko v roku 2021 súhlasilo, že bude tridsať rokov v Namíbii financovať projekty v hodnote 1,1 miliardy eur ako odškodnenie za zabíjanie a zabavovanie majetkov, ktorého sa dopúšťali nemecké koloniálne sily v rokoch 1904 až 1908 po vzbure domorodcov.

Berlín sa zároveň ospravedlnil za svoju úlohu v masakre, pri ktorom prišli o život desiatky tisíc ľudí, a oficiálne tieto udalosti označil za genocídu.

Informácie o rozsahu masakry sa líšia. Podľa niektorých zdrojov zahynulo približne 60-tisíc až 65-tisíc z celkových zhruba 80-tisíc príslušníkov kmeňa Hererov a o život prišlo tiež približne 10-tisíc až 15-tisíc príslušníkov tridsaťtisícového kmeňa Namov.

Členovia namibijských komunít upozorňujú, že spoločné vyhlásenie z roku 2021 neriešilo otázku vlastníctva pôdy a že pôda predkov zabraná nemeckými silami nebola vrátená.

"To, čo máme teraz, je bilaterálna dohoda o financovaní rozvojovej pomoci. Nie je to ani odškodnenie, ani niečo, čo by súviselo s genocídou, "povedal agentúre Reuters predstaviteľ Hererov Mutinde Katjiua. "Nemecko musí zasadnúť k stolu a diskutovať s nami, rokovať so zástupcami kmeňov Hererov a Namov a spoločne sa dohodnúť na vhodnej náprave škôd," vyhlásil Katjiua.

Podľa jeho slov vylúčenie potomkov postihnutých komunít z rokovania je v rozpore s parlamentnou rezolúciou z roku 2006, podľa ktorej by rokovania mali prebiehať medzi týmito komunitami a vládou.

Namíbia bola v rokoch 1884 až 1915 kolóniou Nemeckej ríše a stopy nemeckej kultúry sú v krajine na juhozápadnom pobreží afrického kontinentu viditeľné dodnes. Štvorročné povstanie domorodých kmeňov vypuklo 12. januára 1904; nasledoval nemilosrdný vojenský zásah koloniálnej moci. Preživší sa ocitli v koncentračných táboroch, kde ich ďalšie tisíce zomreli v dôsledku vyčerpania z nútenej práce.

Nemecké cisárstvo o svoje kolónie prišlo počas prvej svetovej vojny a územie dnešnej Namíbie potom spravovali Briti a neskôr Juhoafrická republika. Samostatnosť Namíbia vyhlásila až v roku 1990.

Nedávna návšteva nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera v Namíbii opäť rozdúchala debatu o genocíde. Steinmeier prišiel na štátny pohreb namibijského prezidenta Hage Geingoba, ktorý tento rok 4. februára zomrel vo veku 82 rokov.

01 - Modified: 2024-10-31 20:16:59 - Feat.: - Title: Počet prípadov opičích kiahní v Afrike medziročne vzrástol o viac než 500 percent 02 - Modified: 2024-10-26 22:00:00 - Feat.: - Title: Britské impérium upadá, na samit nikto neprišiel. Rozhodnutia padajú inde 03 - Modified: 2024-10-21 17:18:02 - Feat.: - Title: Zrazu to bolo všade, informácie sa šírili ako nákaza. Európa? Kdeže, prehliadaná trasa Afričanov mohutnie 04 - Modified: 2024-10-16 19:12:26 - Feat.: - Title: Žoldnieri Wagnerovej skupiny zintenzívnili boje v centrálnej časti Mali, zajali desiatky ľudí 05 - Modified: 2024-10-10 10:50:45 - Feat.: - Title: Reklamy im sľubovali dobrodružstvá vo vzdialenej Európe. Mladé Afričanky montujú v Rusku bojové drony
menuLevel = 1, menuRoute = hn24, menuAlias = hn24, menuRouteLevel0 = hn24, homepage = false
06. november 2024 00:52