Arménsko vo štvrtok oznámilo, že na svojom medzinárodnom letisku v Jerevane už nebude potrebovať ruskú pohraničnú stráž.
Tá bola hliadkovaním poverená od dohody z roku 1992, v súlade s ktorou boli ruskí pohraničníci rozmiestnení pozdĺž arménskych hraníc s Tureckom a Iránom, keďže Jerevan v tom čase nemal vlastnú pohraničnú stráž, píše agentúra AFP.
"Informovali sme Rusko o tom, že ruská pomoc pri zabezpečovaní hraničnej kontroly na letisku Zvarthnoc už nie je nevyhnutná," povedal minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan. Dodal, že Arménsko má už teraz potrebné inštitucionálne kapacity na zabezpečenie takejto kontroly.
Oznámenie je podľa AFP len ďalším znakom, že sa táto postsovietska republika už vzďaľuje od svojho tradičného spojenca, Moskvy. Arménsky premiér Nikol Pašinjan koncom februára oznámil, že Jerevan pozastavil svoje členstvo v bezpečnostnej aliancii Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) vedenej Ruskom.
Vzťahy medzi Arménskom a Ruskom sa zhoršili vlani v septembri, keď ruské mierové jednotky nezasiahli pri bleskovej ofenzíve Azerbajdžanu proti etnickým Arménom v Náhornom Karabachu.
Baku po nej získalo kontrolu nad arménskou enklávou na svojom území, čo spôsobilo masový exodus tam žijúcich približne 100-tisíc etnických Arménov, ktorí utiekli do Arménska.
Jerevan koncom roka 2023 bojkotoval summit OZKB, pričom Moskvu obviňoval z toho, že si neplní svoje bezpečnostné záväzky.
Pašinjan označoval bezpečnostné spojenectvo s Ruskom za "nedostatočné" a sa zasadzoval za to, aby si Arménsko hľadalo nových partnerov. Jerevan zároveň nadviazal bezpečnostné partnerstvá so Západom, najmä s Francúzskom a USA, pripomína AFP.
Arménsko vo februári oficiálne pristúpilo k Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), aj napriek námietkam zo strany Moskvy. Krajina má tak už teraz povinnosť zatknúť ruského prezidenta Vladimira Putina, ak vstúpi na jej územie.
ICC totiž na šéfa Kremľa vydal zatykač za vojnové zločiny páchané na Ukrajine aj s nimi súvisiacu deportáciu ukrajinských detí do Ruska.